Táto keška je
venovaná ručičkovým náramkovým
hodinkám

Prvé hodinky
pripevnené na náramku sa zacali objavonat niekedy zaciatkom 18.
storocia. Kým dostal tento praktický vynález podobu náramkových
hodiniek ako sa patri, uplynuli dalšie desiatky rokov. Tie
prvé údajne vyrobil parížsky hodinár a zlatník Márie Etienne
Nitot okolo roku 1800. Používalo sa zlato, striebro aj ocel.
Prvé náramkové hodinky boli krehké, dali sa lahko poškodit
len prudkým pohybom, nieto nárazom. Ich další vývoj sa teda
zameral na dalšie technické zdokonalovanie. V roku 1875
prišiel viedenský hodinár De Lohr s vynálezom automatických
hodiniek, ktorých pero sa natahovali pri pohybe toho, kto je nosil.
Náramkové hodinky sa stali postupne jedným z
najrozšírenejších vynálezov. Obdobím dalších
revolucných zmien prešli pocas 20. storocia, získali na
presnosti, odolnosti (proti úderu, prachu i vode), a získali
množstvo prepracovaných funkcií. V tridsiatych rokoch sa v USA
objavili prvé hodinky pre deti (ako inak než s Mickey Mousom)
V pätdesiatych rokoch sa zacali vyrábat prvé hodinky na elektrickú
batériu.
Demontované hodinky Prim

pouzite z
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Prim_mechanical_wrist_watch_disassembled_whole.jpg
Klasické hodinky
boli (sú) pohánané špirálovou pružinou. Pružina sa
musela pravidelne napnút (natahovanie hodiniek) a jej tlak sa cez
prevodovku (ozubené koleska) prenášal na rucicky ukazujúce
cas. Zo zaciatku sa hodinky natahovali denne, neskôr sa technológia
natahovania zdokonalila a hodinky vyžadovali natahovanie cca
raz za týžden. Takt hodín, podobne ako u velkych hodín, urcuje
kyvadlo. V náramkových hodinkách sa používa (fyzikálne)
Maxwellovo kyvadlo v slovencine tiež nazývané nepokoj. Je to
rotacne uložený zotrvacník spojený so špirálovou
pružinou. Ozubené kolieska sú pripevnené na zahrotených
hriadeloch uložených v tvrdokovových puzdrach alebo v drahých
kamenoch s dutinou. Na hodinkách bol udávaný pocet kamenov
(drahokamov - jewels). Cím drahšie hodinky, tým väcší
pocet kamenov.
Vynález
„samonatahovacích“ hodiniek umožnoval trvalé
natiahnutie bez špeciálnej cinnosti užívatela:
využil ekcentrickú váhu zvanú natahovací rotor, ktorý rotoval
podla pohybov ruky užívatela. Pohyb natahovacieho rotora bol
prenášaný na zariadenie, ktoré natahovalo pružinu.
Zaujímavost: Urcovanie svetových strán podla slnka a hodinek
Svetové strany môžeme zistit pomocou Slnka a rucickových
hodín. Hodinky dáme do vodorovnej polohy a malú rucicku nasmerujeme
na Slnko. Smer na juh nám potom ukazuje os uhla medzi malou
rucickou a císlom 12 na ciferníku. V prípade, že je akurát
zavedený letný cas (LSEC), ukazuje smer na juh os uhla medzi malou
rucickou a císlom 11. Podobný postup môžeme aplikovat aj na
Mesiac v Splne. Pretože ked je Mesiac v splne, je vlastne v
opozícii so Slnkom. To znamená, že sa nachádza tam, kde bolo
pred 12 hodinami Slnko.
Keška
nie je na uvedených súradniciach k správnym súradniciam
kešky sa dopracujete ak správne vyrátate nasledujúcu
úlohu.




Kešer
martanko sa rozhodol, že ukryje nejakú tú kešku na
jednú z planét našej slnecnej sústavy. Zapácila sa mu modrá
planétka menom Zem. Nasadol do svojej martanskej lode a hned aj na
nu priletel. Pristal na súradniciach N 49° 02,936`E 010°
27,851` po pristáti si prestavil svoj martanský cas na
miestny. Bolo práve 8:00. Vybral svoje mapy a zacal hladat vhodné
miesto pre svoju kešku. Trvalo mu to len chvílu a už
mal aj vybraté. Pozrel na svoje rucickové hodinky bolo nieco krátko
po 8:00. Velká rucicka bola rovnobežne s malou rucickou a
však neprekrývali sa. PRESNE v ten moment
martanko vyrazil. Letel PRIAMO na východ. Kedže bol velký
maškrtník celou cestou hltal cukríky. Každých 8
415 preletených metrov jeden zjedol. Po
vyše 2,5 hodiny priletel blízko k miestu kde sa rozhodol
uložit kešku. Pozrel na hodinky a zistil, že velká
rucicka je zase PRESNE rovnobežná s malou
rucickou, tento krát sa však prekrývali. Zo svojho palubného
pocítaca zistil, že cestou k miestu uloženia kešky
letel priemernou rýchlostou 0,3 stupna za 5 minút.
Vystúpil z lode a vybral sa pešo PRIAMO na sever.
Prešiel pár metrov a uložil svoju kešku.
Štastný a spokojný zo svojej kešky sa vrátil na svoju
planétu sledovat, kolko pozemských kešerov nájde jeho
kešku :)
Jedna
´(minúta) zemepisnej dlžky predstavuje v
tomto príklade vzdialenost 1,2km.
Pocet cukríkov,
ktoré martanko cestou zjedol je AB.
E (vyrátaj a
vypocitane stupne a minuty zaokruhli na 3 desatinne miesta napr.:
1° 23,456`
N 49°
(B/2),(A+1)(20+(2*B2))
Zkontrolujte
Vaše rešení