Lavínová dráha dosiahla 2,2 km a výška jeho cela
neuveritelných 22 metrov. Dlžka snehového nánosu bola asi 500
metrov, šírka 42 metrov. V mieste odtrhu bola výška
snehovej pokrývky až 5 metrov. Dlžka odtrhu, ktorá
obsiahla celý plytký kotol pod sedlom v tvare lomeného oblúku bola
okolo 1 500 metrov a prebiehala vo výške 1 620 - 1 680
metrov Podla odhadu HS bol obsah lavíny cca 625 000 kubických
metrov snehu, ktorý tu pretrval až do dalšieho
roku.
Spolu s ostatnými parametrami (dlžka odtrhu, výška
odtrhu, celková objem snehu) je táto lavína zaradená medzi
najväcšie pozorované lavíny v SR. Prícinou vzniku takejto
lavíny boli dlhodobo nepriaznivé snehové a klimatické pomery.
Avšak spúštacím mechanizmom bol, ako vo
väcšine prípadov, clovek.
Táto lavína sa stala osudnou pre štyroch turistov -
clenovia Horolezeckého oddielu TJ Slávia Žilina, ktorí sa
omeškali pri zaciatku túry na Chopku, s cielom túry Magurka.
Z hlavného hrebena – sedla Durkovej okolo 16.00 hod. na
bežkách odbocili na Magurku po zelenej znacke – letná
cesta, namiesto po žltej znacke - ktorá odbocuje asi o
kilometer dalej po bocnom hrebeni. Traverzom v kotli odtrhli
lavínu, ktorá ich strhla so sebou. Z tejto obrovskej lavíny sa
zázrakom zachránil len jeden z nich – Sväto Košík,
ktorý o tom podal jediné svedectvo. V lavíne zahynuli jeho traja
kamaráti : Ing. Miro Cicko, predseda horolezeckého oddielu TJ
Slávia, Peter Koller, študent VŠ dopravnéj v
Žiline - clen horolezeckého oddielu, a Igor Lichý,
študent rovnakej školy.
Lavína zastala asi 100 metrov od lyžiarskeho vleku na
Magurke, kde sa v tej dobe ešte lyžovalo.
Po informácii od jediného – akoby zázrakom zachráneného
Sväta Košíka sa rozbehla rozsiahala záchranná akcia. Okrem
Horskej služby so psami Udo a Dolf sa na záchranných prácach
podielali aj dobrovolníci, aj kolegovia a priatelia ludí strhnutých
lavínou. No zachránit sa už nikoho nepodarilo. Priebežne
potom clenovia HS chodili pátrat v lavíne po obetiach dlhé
týždne a mesiace. Lavína však svoje obeti nechcela
lahko vydat. Posledného našli Mira Cicka až 9. júna
1970, v hlbke 2,5 metra /medzitým sa lavína znížila o cca 7
metrov/ teda takmer po troch mesiacoch.
Ja, chlapec z Magurky som mal v tom case necelých 7 rokov a na
túto udalost si trochu spomínam. Na lavínisko v tom roku chodili
ako na zvláštnu atrakciu pozerat turisti a
návštevníci Magurky celý rok, snehová masa vydržala aj
cez letné mesiace do dalšieho roku.
Neviem už presne kedy sa rozhodli pozostalí, ci priatelia
obetí lavíny uchovat spomienku na túto tragédiu. No spravili tak
krátko po nej a do skaly velkosti cca 1,5 metra , ktorá sa nachádza
v miestach cela lavíny vytesali mená obetí a dátum tragédie. Tento
symbolický pomník je blízko zelenej turistickej znacky, z ktorej
bol dobre viditelný. Rokmi však vegetácia zhustla, vyrástla
a dnes ju už takmer nevidiet. Preto som sa rozhodol aspon
týmto spôsobom zviditelnit symbolický pomník a poukázat na tragickú smrt mladých turistov a
horolezcov.
***Pozri galériu*** (5x ciernobiele foto prevzané z knihy Ing. Ladislava Milana „Nebezpecenstvo Lavín“, nakladatelstvo Šport, Bratislava 1977)***
AJ KED OD r. 1970 LAVÍNA AŽ SEM DOLU NEZIŠLA, STÁLE JE TO V ZIME LAVÍNOVÝ TERÉN, PRETO BUDTE OPATRNÍ, DODRŽIAVAJTE POKYNY A ODPORÚCANIA HORSKEJ SLUŽBY !!!.
*** POZOR! V LETE SA TU VYSKYTUJÚ VRETENICE! ***.