Úzkokolajka
Keš vám priblíži cast
histórie úzkokolajovej železnice v tomto kraji a cast jej
pozostatkov
Tak ako tomu bolo vo väcšine prípadov, aj železnica v
údolí Hnilca a Smolníka nevznikla samoúcelne. Z tohto dôvodu je
potrebné aspon pár vetami opísat historické súvislosti, ktoré
predchádzali jej vzniku. V tejto oblasti Slovenského Rudohoria
už od 13. storocia vznikali banícke sídla, napr. Helcmanovce,
Jaklovce, Žakarovce, Margecany, Mníšek nad Hnilcom,
Prakovce, Slovinky, ale tiež Gelnica a Smolník, ktoré získali
mestské práva. Tažilo sa tu zlato, striebro, medené rudy,
pyrit, siderit a iné rudy. Niektoré vytažené rudy sa tu aj
spracovávali, co sa prejavilo aj v názvoch niektorých sídiel, známe
sú Mária Huta, Matilda Huta, ci Smolnícka Huta. Popri baníctve a
hutníctve sa tu rozvíjal aj drevársky priemysel. Zaciatkom 19.
storocia nastal po vytažení zlatých, strieborných a medených
rúd mierny úpadok v tejto oblasti, ale po otvorení nových rudných
ložísk nastal opät rozmach priemyslu a zvýšili sa
požiadavky na dopravu. Po otvorení posledného úseku
Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ) zo
Spišskej Novej Vsi a Margecian do Kysaku sa zacali
vytažené rudy prepravovat na konských povozoch do Margecian,
kde sa prekladali na vozne KBŽ.
V roku 1880 po schválení zákona o lokálnych železniciach,
vzniklo v Gelnici konzorcium na stavbu železnice Margecany -
Smolník
Po zacatí stavby sa zistilo, že financné zdroje na výstavbu
podla projektu nepostacujú. Len približne osem kilometrov dlhý
úsek do Gelnice mal normálny rozchod, dalej už bol len
lacnejší metrový rozchod. Napokon nebolo možné dostavat
ani trat do Smolníka, ale len do Smolníckej Huty.
Vozový park tvorili štyri lokomotívy z Hagansovej
lokomotívky v Erfurte, 6 osobných voznov
a 69 nákladných voznov. Dna 27. decembra roku 1884 sa zacala osobná
doprava a o štyri dni aj nákladná doprava. Povozníci boli
zúfalí, lebo si mysleli, že stratia prácu. Opak však
bol pravdou. Zlacnená doprava vlakom podmienila rozšírenie
cinnosti píl a baní, takže povozníci mali dost práce pri
vození dreva a rudy k železnici. V Mníšku bola stanica
v dome p. c. 231. Trat viedla cez most popri Smolníckom potoku
smerom na Smolník.
Dalšou zaujímavostou zo železnicnej histórie okolia
Smolníka je, že v roku 1907 sa zo Smolníckej Huty postavila
dalšia úzkorozchodná trat, išlo o lesnú
železnicu s rozchodom 760 mm, ktorá vychádzala z konecnej
stanice miestnej železnice v Smolníckej Hute a viedla cez
Smolník do Kotliny
a Úhornej. Teda v železnicnej stanici Smolnícka Huta sa
stretli dva úzke rozchody, 1000 mm a 760 mm. Lesná železnicka
(Kotlina) mala štyri odbocky a jej dlžka bola asi sedem
kilometrov.
Pôvodné drevené mosty boli po nehode zaciatkom storocia nahradené
železnými
Nehoda sa stala na drevenom moste pri sútoku Hnilca a Smolníckeho
potoka. Pod váhou lokomotívy sa most preboril a lokomotíva aj s
osádkou spadla do vody. Rušnovodic zahynul a kuric bol
zranený. V roku 1931 bola úzkokolajka zoštátnená. Práce na
tejto novej trati z Cervenej Skaly do Margecian zacali roku 1934.
Trasa úseku trate z Margecian do Gelnice zostala zachovaná, trat
bola však zrekonštruovaná na parametre hlavnej trate
a práce boli dokoncené v júni 1936. Z Gelnice do Mníšku nad
Hnilcom bola trat stavaná v novej trase. To umožnilo prevádzku
na úzkorozchodnej trati nejaký cas aj pocas výstavby novej trate.
Až v lete 1935 bola železnicná doprava na úzkorozchodnej
trati nahradená autobusovou dopravou. Železnicná doprava na
novom úseku trate z Gelnice do Mníšku nad Hnilcom s
rozchodom 1435 zacala 22. decembra 1935. V Mníšku nad
Hnilcom bola postavená nová prijímacia budova a stanica sa stala
riadiacou pre úsek trate do Margecian. Celá trat z Cervenej Skaly
do Margecian bola daná do prevádzky 26. júla 1936.
Po výstavbe železnicnej trate Margecany - Cervená Skala sa z
pôvodných 25,45 km obmedzila len na úsek Mníšek - Smolnícka
Huta v dlžke 9,08 km. 26. júla 1936 bola obnovená nákladná
preprava, osobná preprava zacala opät až 1. júla 1940. Rastúca
nerentabilnost a rozvoj autodopravy sa pre železnicku stali
osudovými, 27. mája 1961 bola zastavená osobná preprava a 30.
apríla 1965 zišiel zo smolníckej doliny posledný nákladný
vlak. Po viac ako 40. rokoch od zrušenia trate, stále
existuje niekolko jej pozostatkov
Ešte v roku 1955 boli parné rušne U 35.103 a U
36.004 premiestnené do Košíc na Košickú pioniersku
železnicu, ktorá bola otvorená 21. augusta 1955.
Jeden parný úzkorozchodný rušen radu U 36.0 na Slovensku
zachoval. Rušen v roku 1990 prešiel rozsiahlou
opravou v Ceských Veleniciach a vdaka oprave môže byt aj dnes
v prevádzke na Košickej detskej železnicke.