02: KORYTOM SEM, KORYTOM TAM
Dunaj sa slovenskom useku preteka velmi sirokym riecnym udolim. Povodne jeho koryto pod Bratislavou tieklo mnohymi na sirokom uzemi meandrujucimi ramenami. Az v 19. storoci po zaciatku paroplavby bolo umelo vytvorene hlavne koryto umoznujuce plavbu so sirkou 200-300 metrov. V ramci regulacie toku boli postupne budovane protipovodnove hradze, obmedzene meandrovanie a ramena zacali vysychat. Kedze Dunaj bol nepretrzite zanasany naplaveninami z jeho horneho toku, v zaujme zachovania splavnosti bol hlavny tok prakticky nepretrzite prehlbovany bagrovanim.
Vyska hladiny a prietok v jednotlivych rocnych obdobiach vyrazne kolisali, co pri vysokych stavoch sposobovalo zaplavy, alebo naopak na druhej strane obmedzovalo, alebo uplne vylucovalo plavbu. (zdroj: zistenia Pata a Mata v archivoch Dunajskej komisie)
Ked sa Pat s Matom zacali zaujimat o to, ako vyzeralo povodne koryto Dunaja pod Bratislavou, dostali pomerne strohu odpoved: Prakticky rovnako, ako na celom strednom useku Dunaja medzi Viednou a Zeleznymi vratami na hraniciach Rumunska a Srbska.
Neboli by to vsak oni, keby sa s touto odpovedou uspokojili. A tak navstivili zaprasene archivy Dunajskej komisie v Budapesti. Az tam svoj hlad po informaciach konecne zasytili.
K etape:
Vseobecne propozicie pretekov
Pat a Mat si rozhlasove hydrometeorologicke spravodajstvo zo slovenskeho useku Dunaja a inych slovenskych tokov nikdy nenechaju ujst. Aby krasu hydrometeorologickych udajov ukazali aj sirsej verejnosti, rozhodli sa, ze zaujemcov do ciela privedie zistenie, o kolko centimetrov prevysuje hladina Dunaja v Gabcikove jeden meter (G) a o kolko centimetrov prevysuje jeden meter v Medvedove (M). Nuz cujme.
Ciel je na suradniciach:
N 48°05.0(2xG-2)
E 017°08.(37xM-4)
Pri vypocte treba zohladnit ustalenost vodnych hladin.