GTB 045 Byvala lesna zeleznicka Traditional Cache

Kratko po vzniku Ceskoslovenska bola pri obci Lozorno postavena pila a pripojena vleckou na trat Zohor – Plavecký Mikulas. Sucasne sa stavala lesná železnica s parnou prevádzkou rozchodu 760 mm. Prípravné práce pre prvý úsek dlžky 6 km do údolí Suchého potoka boli povolené v roku 1920. Výstavba dalej pokracovala do údolí Stupavského potoka, kde hlavná trat dosiahla dlžky 11 km. Pocas hospodárskej krízy zaciatkom 30. rokov sa drevárska spolocnost dostala do problémov. Pílu vtedy prevzal nový vlastník, úzkokolajka však bola nenávratne zrušená.
Drevársky podnik na mieste pôvodnej píly v Lozorne nájdeme na konci obce, po lavej strane cesty na Jablonové. Žiadna vlecka však k nemu nevedie, bola zrušená rovnako ako lesná železnica. Úzkokolajka vybiehala z areálu píly cez cestu do lesa, nedaleko pred odklonením cesty od lesa. Krátko po vstupe medzi stromy môžeme zbadat prvý pozostatok trate – niepríliš hlboký zárez. Jeho pokracovanie je ale zahrnuté zeminou so starými polenami, to všetko je naviac zarastené. Vyplatí sa teda urobit obchádzku po ceste odbocujúcej z cesty na rohu lesa. Táto cesta sa rovnako napojuje na trasu úzkokolajky, dalej nás prevádza lesom a po násype na okraji lesa až k hájovni Rusniaky. Teleso železnicky tu prechodne mizne, ale onedlho sa opät objavuje vlavo pozdlž asfaltovej cesty, smerujúce do údolí Suchého potoka. Súbežne s cestou pokracuje stále dalej, môžeme vidiet zbytky dvoch mostíkov cez bocné prítoky, betónové opory druhého z nich sú však mimo súcasné koryto potoka. Pri ústí tretieho prítoku, pozdlž ktorého viedla krátka odbocka, trat prekracovala Suchý potok. Tu sa nachádzajú dokonca dvoje opory mostov – tie druhé patria starej ceste.
Onedlho je trasa prerušená vodnou nádržou Lipníky. Necelý kilometer za nádržou sa železnicka vracala na pravý breh Suchého potoka (opory mostu). Asfaltová cesta potom vstupuje do oplotené obory (volne priechodná) a prechádza okolo dalšej vodnej nádrže. Za nádržou sa nachádza asi najzaujímavejšia partia telesa úzkokolajky, stúpajúca do sedla pri Košarisku. V priestore vlavo od cesty sa objavuje najvyšší násyp celej trasy s priepustkom, o necelý kilometer dalej sa teleso vzdaluje vpravo od cesty a tu dalším násypom prekonáva potôcik. Potom sa oblúkom vracia k ceste a zárezom s odloženou kostrou starého autobusu sa prehupne cez sedlo.
Cesta opúšta oboru a klesá do Borinky, teleso si udržuje výšku a obracia sa k severu do údolia Stupavského potoka. Bohužial práve teleso úzkokolajky bolo vybrané ako najvhodnejší terén pre stavbu oplotenia obory a je ním podzdlžne rozdelené na dve casti. Stlpiky plotu sú tu rovnako z kolajníc, ale najskôr z inej železnicky. Po niekolkých stovkách metrov oplotenie konecne uhýba na stranu, pomaly však koncí i zaujímavé teleso. Dostáva sa na lavú stranu Stupavského potoka a mení sa na obycajnú lesnú cestu – až do konca, co predstavuje necelý kilometer. Na rozšírenom mieste lesná železnica koncila. Mohla tiež viest ešte dalej. O kúsok spät uhýba z cesty telesa smerom dolava (pri pohlade od konca) dalšia cesta a obchádza štvrtinu masívu Valhoviska nad rekreacnými objektami vo velmi vyrovnanej trase. Dostáva sa do bocného údolia a z jeho záveru vybieha akoby úvratou na protilahlý svah. Pokracuje stále lesom ešte niekolko stoviek metrov a nedaleko za osamelou chatou náhle koncí.

Jaroslav Pribyl ( Tulák po drahách 9/28. XI. 1998)

LESNÍ DRÁHA LOZORNO-SUCHÝ POTOK

Dráha o délce cca 11 km (+ kilometrová odbocka) vycházela z pily v Lozornu jihovýchodním smerem. Prošla lesem zvaným Breziny a údolím Suchého potoka pokracovala až do sedla ve výšce 440 m.n.m. u Košariska. Po dalších dvou km koncila v údolí Stupavského potoka severne od Košariska.
Soucasný stav je následující. Na úseku - Košarisko - vodná nádrž Lipníky jsem žádný pozustatek neobjevil. Kousek za touto vodní nádrží se po levé strane objevuje násep a pozustatky mostku pres potok. Tady hned prechází teleso na druhou stranu silnice. Nekolik kilometru je pak trasa dobre pruchozí stále na pravé strane silnice. Pred hájovnou Rusniaký teleso na chvíli zmizí pak se odklání vpravo do lesa jako cesta. Tesné pred Lozornem je ješte nutné obejít krátký zarostlý úsek. Konec trate byl na místní pile za prejezdem silnice.

Jirí Marek, Tulák c.8/12. IX. 1998 ( Klub dráharu )

Keska je umiestnena nedaleko lesnej cesty, ktora v minulosti sluzila ako teleso lesnej zeleznicky.