Andrej Hlinka (* 27.9.1864 - †
17.8.1938)
Mna
nepremeníte! Mna nezlomíte! Slovákom som sa narodil, Slovák som a
Slovák budem! A ked vyjdem zo žalára, zas len budem pokracovat
tam, kde som prestal. Do posledného dychu budem bojovat za sväté
práva slovenského ludu, za božské práva slovenského
národa!
(Úryvok z Hlinkovej obhajoby z roku 1906)
Andrej
Hlinka bol slovenský národovedec, politik, publicista a
prekladatel, ktorý používal pseudonymy Alfa, Kostolan, Lipták,
Meštan, Výborník. Pochádzal z rodiny pltníckeho faktora a
mal osem súrodencov. Základné vzdelanie získal v rodnej Cernovej.
Potom študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku,
kde v nom dozrelo rozhodnutie stat sa knazom. V rokoch 1881 –
1883 študoval na vyššom gymnáziu v Levoci. V
roku 1883 ho prijali za klerika seminára v Spišskej
Kapitule, kde absolvoval štúdium teológie.
Knazskú vysviacku prijal 19. 6. 1889. Jeho prvým kaplánskym
pôsobiskom sa stalo Zákamenné-Klin na Orave. Neskôr vystriedal
viaceré farnosti, kde organizoval osvetové prednášky a
slovenské divadelné predstavenia. V case pôsobenia v sliacanskej
farnosti sa zapojil do politického života. Podporoval program
Krajinskej katolíckej ludovej strany (Néppárt), ktorá slubovala
riešit aj otázku nemadarských národov Uhorska.
V roku 1907 sa stal zakladatelom Ludovej banky (funkciu presedu jej
správy prevzal až v roku 1910). Pôsobil aj vo vedení
Slovenskej národnej strany.
Andrej Hlinka zacal ako spolupracovník týždenníka Katolícke
noviny od roku 1905 užšie spolupracovat s F. Jurigom,
F. Skycákom, A. Bielekom a F. Jehlickom. Prejavilo sa to aj v jeho
aktivitách v Spolku sv. Vojtecha. Spolupracoval s V.
Šrobárom, so skupinou okolo casopisu Hlas a s M.
Hodžom. Patril k zakladatelom Slovenskej ludovej strany (5.
12. 1905). Strana vystúpila s programom všeobecného a
rovného volebného práva, zrušenia liberálnych cirkevných
zákonov, uskutocnenia národnostného zákona, boja proti úžere a
vystahovalectvu. Pred parlamentnými volbami v máji 1906 verejne
podporil kandidatúru V. Šrobára, za co bol suspendovaný a
neskôr aj väznený v Ružomberku.
Ešte pred nastúpením do väzby došlo v roku 1907 v
jeho rodnej obci Cernová ku krvavej masakre, ked uhorskí
žandári pri vynútenej posviacke kostola strielali do ludu,
ktorý žiadal, aby im kostol posvätil ich rodák Andrej
Hlinka.
Udalost pred celým svetom odhalila útlak slovenského národa a
zmedzinárodnila slovenskú otázku. Hlinka si odpykal svoj trest vo
väzení v Segedíne. Pocas dalšej väzby v roku 1908 bol
vedúcim prekladatelom Starého zákona do slovenciny, ktorého vydanie
pripravoval Spolok sv. Vojtecha.
Spolu s F. Jurigom vytvoril v Spolku sv. Vojtecha skupinu knazov,
ktorá sa usilovala oživit stagnujúce spolkové aktivity, najmä
vydavatelskú cinnost.
Dna 29. 7. 1913 v Žiline obnovil Slovenskú ludovú stranu a
až do svojej smrti v nej zastával funkciu predsedu. Základným
bodom jej programu bola autonómia Slovenska v rámci CSR,
vychádzajúca z existencie svojbytného historického slovenského
národa. Autonomistický program sa opieral o Pittsburskú dohodu z
31. 5. 1918.
V roku 1918 sa v Martine zúcastnil na založení Slovenskej
národnej rady, ktorá sa vyslovila za vznik cesko-slovenského
štátu, stal sa clenom jej výkonného výboru.
Pri oživení Matice slovenskej v roku 1919 sa stal clenom jej
výboru a 4. 11. 1920 ho zvolili za predsedu Spolku sv. Vojtecha.
Túto funkciu zastával až do roku 1938. V roku 1924 dostal
titul pápežského komorníka.
Andrej Hlinka prežil niekolko pokusov o atentát (napr. 2. 5.
1919 na fare v Ružomberku, 12. 6. 1921 na zhromaždení v
Krupine).
Dna 25. 4. 1939, teda už po vzniku prvej Slovenskej republiky,
Slovenský snem schválil zákon c. 83/1939 Zb. Podla § 1 tohto zákona
„Andrej Hlinka sa zaslúžili o slovenský národ“.
Táto veta bola vytesaná do kamena a umiestnená v budove Slovenského
snemu.
Zomrel po tažkej chorobe, jeho telesné pozostatky boli najprv
uložené na ružomberskom cintoríne a 31. 10. 1938
slávnostne prenesené do mauzólea pri ružomberskom farskom
kostole. Pred príchodom Cervenej armády ich v marci 1945 odviezli
na neznáme miesto na Slovensku. Po roku 1945 patril medzi tie
slovenské osobnosti, ktoré mali byt vymazané z historickej pamäti
národa.
Najvýznamnejšie dátumy:
1897 založil Ludové noviny
1905 založil Slovenskú ludovú stranu
1907 - 1910 - uväznený v Segedíne
1918 - 1938 poslanec cesko-slovenského parlamentu za Slovenskú
ludovú stranu (od r. 1925 HSLS)
1920 - 1938 predseda Spolku Svätého Vojtecha
(SSV)
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Hlinka
graduated in theology from Spišská Kapitula and was ordained
priest in 1889.
In his political views he was a strong defendant of Catholic ethics
against all secularizing tendencies connected with economic and
political liberalism of the Kingdom of Hungary in the end of the
19th and at the beginning of the 20th century. This was also the
opinion of the Hungarian Katolikus Néppárt (Catholic People's
Party), led by Count Zichy, so Hlinka became an activist of this
party.
However, as the party disregarded Slovak demands, Hlinka left and
along with František Skycák founded the Slovak People's
Party in 1913. Hlinka became party chairman and remained in this
position for the rest of his life. However, the Slovak People's
Party was described as a fascist and clerical nationalist
group.
His political activities met with disapproval from the church
hierarchy, which suspended him as a priest.
Hlinka advocated that the Slovaks should split from the Kingdom of
Hungary.
In 1918, Hlinka became member of the Slovak National Council and
also signed the Martin declaration, which advocated a political
union with the Czech nation.
After the establishment of the Czechoslovak Republic, Hlinka's
Slovak People's Party aimed at autonomy of Slovakia within
Czechoslovakia on the basis of the Pittsburgh Agreement (1918)
between American Czechs and Slovaks and Tomáš Garrigue
Masaryk. Masaryk, Czechoslovakia's first President, and his
successor Edvard Beneš claimed that the treaty was a
fabrication and resisted Hlinka's demands. Only when Czechoslovakia
had to cede their predominantly German-speaking border regions to
Nazi Germany and Benes resigned, was Slovakia granted autonomy on
October 6, 1938, less than two months after Hlinka's
death.
