Bajciovská
veža
Už v roku 1387 sa spomína rod Bajcsi s predikátom
„Getelfalvi“, ktorý sídli na Orave. Peter Baychy
(Bajci) bol zakladatelom Baychyovskej rodiny na Orave. Od roku 1603
- 1619 bol podžupanom Oravy a dedicným županom. Prvú
donáciu na „Gecelovu ves“ dostal v roku 1573 od
uhorského krála Maximiliána II. Sebastián Bajci, syn Antona Bajci.
Rodina Bajciovcov užívala Gäcel do prvej polovice 19.
storocia, kedy tunajšia vetva Bajciovcov vymrela. Významnou
pamiatkou nielen dolnej casti Oravy, ale aj celého regiónu, je
pamätné miesto v gäcelskom parku - budova bývalej zbrojnice
zemianskeho majera - malá poschodová, štvorhranná
„bajciovská veža“. Na tejto budove je umiestnená
skromná tabula venovaná spomienke na Gäcelské žiadosti“
z roku 1848. Dna 24. apríla 1848 sa oravskí národovci zišli
v Gäceli a vypracovali tu známe „Žiadosti oravského
ludu“ strucne nazývané ako „Gäcelské
žiadosti“. Žiadosti boli obsiahnuté v siedmich
bodoch. Požadujú v nich zrovnoprávnenie madarciny a
slovenciny, aby mal lud z Oravy svojich zástupcov v sneme, výucbu v
miestnych slovenských dialektoch, zastúpenie slovenských ucitelov
na vysokých školách.
Sedem žiadostí Oravského ludu
1.Nezabúdame na "šlachetných mužov," ktorí nás spod
tisícrocného jarma panských robôt oslobodili a prinavrátili nám
slobodu a práva. Verejne im vyjadrujeme vdacnost a slubujeme
vernost a poddanost cisárovi a uhorskému miestokrálovi
Štefanovi.
2.Madarská rec nech sa nadalej používa v diplomatickom
styku.
3.Na základe princípu rovnosti nech sa na Orave popri madarskej
reci používa aj rec slovenská a to vo všetkých
politických rokovaniach, na obecných i župných poradách.
Zápisnice, obežníky, krajinské zákony, súdne písomnosti,
rozhodnutia a všetky prejednané záležitosti oravských
mesteciek a obcí nech sa píšu aj po slovensky.
4.Vyslancovia a zástupcovia ludu z Oravskej župy na uhorskom
sneme nech bránia slovenský národ a rec proti každej
urážke a nech majú na pamäti nielen blaho národa madarského,
ale aj slovenského. Inác žiadame právo odvolat ich.
5.Národná stráž (garda) v Oravskej župe nech sa cvicí pod
národnými zástavami a slovenské légie v uhorskom vojsku nech idú
pod slovenskými národnými zástavami a znakmi.
6.Na národných školách v našej župe nech sa
vyucujú deti v slovenskom jazyku.
7.Co sa týka vysokých škôl, nech slovenských
študentov vyucujú slovenskí ucitelia na univerzite
peštianskej a banskobystrickej, cím sa zvýši národná
vzdelanost. "
Týmto pocinom sa Orava prihlásila k tomu, že aj ked je
okrajovou, pohranicnou oblastou bývalého Uhorska, nie je poslednou
v bývalom Uhorsku.
GÄCEL
Pôvod názvu pochádza z rodinného mena Gac, alebo Gacek, zemanov z
Vyšného Kubína, ktorí dostali docasne Gecel za verné
služby od uhorského panovníka. V listine z roku 1420 sa udáva
ako príslušnost ku hradu Orava - královský majetok v
užívaní Vavrinca Jarábka. Roku 1608 Juraj Thurzo, oravský
župan potvrdil donáciu na Gecel Petrovi Bajcimu. Aj v casoch
protireformácie zostali obyvatelia verní evanjelickej cirkvi a v
prvej polovici 19. storocia rod vymrel po meci. Terézia Bajciová si
vzala za manžela Eleka Caplovica z Jasenovej. Ich syn
Šimon bol v roku 1910 županom Oravy. Dna 24.4.1848 sa v
Gäceli konalo stretnutie významných oravských národovcov, ktorí
pred Bajciovskou vežou spísali Gäcelské žiadosti. Aj po
zrušení poddanstva zostala Gäcel zemianskym majetkom. Pri
katastrálnom zameraní pripadla do chotára Oravskej Poruby. Dnes sa
tu nachádza rekreacné stredisko TILIA kemp Gäcel, ktoré ponúka
reštauracné a ubytovacie služby s viac ako 100
lôžkami a kempovacie služby. V lete možnost vodných
športov a v zimnom období lyžovacku na blízkom
Kuzmínove, Kubínskej holi, Malej Lucivnej a Rohácoch