DOLNÝ OHAJ bol osídlený v neolite. Je tu archeologicky
doložené sídlisko želiezovskej kultúry,
eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, slovanské z doby
velkomoravskej a povelkomoravskej.
Obec je písomne doložená od roku 1293 ako Vhay, neskôr Ochay
(1342), Ohaj (1786),
Dolní Ohaj (1882), Dolný Ohaj (1920), madarsky Óhaj.
Obec patrila tunajším zemanom, cast okolitým zemianskym
rodinám.
V roku 1601 mala 37 domov, v roku 1715 mala 3 zemanov a 6
danovníkov,
v roku 1828 mala s obcou Velký Ohaj 147 domov a 980 obyvatelov.
Obyvatelia sa zaoberali polnohospodárstvom. V roku 1894 tu
postavili liehovar a škrobáren,
bol tu aj valcový mlyn. Za I.CSR v obci prebiehalo štrajkové
hnutie polnohospodárskych robotníkov.
Obec bola v rokoch 1938 – 1945 pripojená k Madarsku. JRD bolo
založené v roku 1950.
V Dolnom Ohaji žije viac ako 1 700 obyvatelov a pri sledovaní
etnickej príslušnosti
sa k slovenskej národnosti hlási väcšina obyvatelov (viac
ako 95%).
Miestnu kultúru reprezentuje maticný spevokol a ochotnícky
divadelný krúžok.
„Ohajská“ futbalová jedenástka svedcí o tom, že
šport má v obci „zelenú“.
Medzi architektonické dominanty dediny patrí kultúrny dom, obecný
úrad s poštou,
miestny mlyn, škrobáren, výrobna nábytku MicroTri,
škola, fara, kaplnka a kostol.
Najväcším pripravovaným projektom v Dolnom Ohaji je
relaxacno–oddychová zóna.
Základom pre nu je žriedlo podzemnej termálnej vody, ktorá by
podla doterajších
štúdií mala v hlbke 1700 metrov dosahovat teplotu 84 stupov
Celzia.