DOVALOVO PRI
NOHÁCH
História
obce
Kedy bola
obec Dovalovo založená, niet presných údajov, ale už roku
1300 sa spomína Malý Doval, vyclenený z osady Belsko, ktorý sa
rozprestieral na velkých lúkach v tom zmysle, že patril
templárom a roku 1312 sa stal majetkom královským. Z malieb na
stenách rímsko- katolíckeho kostola vyplýva, že aj mnísi
obývali toto územie. Pôsobili tu ako vysunutá stráž, ktorá
chránila královský majetok pred cudzím vpádom.
Založenie obce spadá do cias Márie Terézie, kedy územie
Dovalova bolo majetkom vtedajšieho hrádockého, teda
komorovského panstva a na jeho ciastke boli vystavané majere s
pocetnými válovmi, ktoré slúžili k napájaniu
statku.
Pôvodným
zamestnaním obcanov bol prevažne chov dobytka,
polnohospodárstvo. Po case tieto zamestnania vystriedali remeslá,
hlavným bolo murárstvo, ženy priadli a tkali súkno.
Prvá
škola v obci Dovalovo bola postavená v roku 1795, bola
evanjelická, jednotriedna a drevená. V roku 1887 bola postavená
dvojtriedka, aj s miestnostou pre ucitelov a v roku 1943 bola
postavená nová budova školy, ktorá stojí dodnes.
História
Dovalova sa prepletá s históriou mestecka Liptovský Hrádok,
pretože vo východnej casti Liptova sa z královských majetkov
už v prvej polovici 14. storocia vytvorilo panstvo
“Castrum Wywar” (hradu Hrádok). Prvý krát sa spomína
ako “arx” v roku 1341. Podla tohto sa dá predpokladat,
že hrad Wywar alebo Ujwar (Hrádok) bol postavený v prvej
polovici 13. storocia, ešte pred tatárskym vpádom, ktorý sa
podla všetkého územiu Liptova vyhol. Opevnenú stavbu dal
vybudovat rytier magister Donc, syn Dominikov, vtedajší
župan Zvolenského komitátu, ktorého súcastou bol aj Liptov.
Hrad a panstvo striedali casto majitelov. Od roku 1368 vlastnili
Hrádok Pongráczovci z Liptovskej Ondrašovej. V rokoch 1374 -
1433 patril panovníkovi. V roku 1407 sa osady patriace Hrádockému
panstvu (Wywar) spolu s osadami patriacimi Liptovskému hradu a
Likavskému hradu, ako aj Ružomberok a Nemecká (Partizánska)
Lupca dostali do zálohu Mikulášovi z G?ry. Po plienení kraja
husitskými vojskami v 30-tych rokoch 15. storocia a rabovaní
polským vojskom krála Kazimíra Velkého v roku 1472, panstvo casto
menilo majitelov. V proteste clenov zemianskeho rodu Pongrácovcov z
Liptovskej Ondrašovej z roku 1469 proti Petrovi
Komorovskému, ktorý obsadil hrad Hrádok, sa prvý krát vymenuvávajú
obce, ktoré v tom case tvorili príslušenstvo hradu. Boli to
mestecká : Vrbica, Hybe a dediny : Dovalovo, Východná, Malé
Dovalovo (“Maly Dowal”, Liptovská Kokava), Hybica,
Belsko, Ploštín a Ilanovo. Dejiny panstva sa dajú len
tažko rekonštruovat, pretože väcšinu
písomnosti z jeho úradnej cinnosti 18. marca 1921 znicil
požiar Riaditelstva štátnych lesov v Liptovskom Hrádku,
kde boli archívne dokumenty uložené. V rokoch 1624-1703
vlastnili panstvo Ostrožicovci. Posledným súkromným vlastníkom
hradu bol v roku 1703 knieža Lichtenstein a od neho získala
hradné panstvo královská komora. Po zbúraní Likavského hradu boli
obidve panstvá spojené do Likavsko-hrádockého panstva so sídlom v
Liptovskom Hrádku. Podla súpisu obcí a ich zemepánov v Liptove v
roku 1787 k hrádockej casti panstva patrili: Královská Boca,
Dovalovo, Hybe, Ilanovo, Králova Lehota, Liptovský Hrádok,
Liptovská Kokava, Liptovská Teplicka, Malužiná,
Ploštín, Vrbica a Východná.
Medzi
najdôležitejšie osady patriace k hradnému panstvu
už od jeho vzniku patrilo Dovalovo, ktoré ležalo na
hlavnej ceste z Liptova (Liptovský Mikuláš - Podturen -
Liptovský Peter - Dovalovo - Hybe - Východná - Lúcivná ...) do
Spiša. Táto stará obchodná cesta sa spomína už v roku
1298 ako ..”Via Magna - velká cesta z Liptova do
Spiša” a v roku 1329 ako “Cesta do
Spiša”. Podla listiny krála Žigmunda zo dna 29.
júna 1396 boli obyvatelia Hýb oslobodení od platenia mýta v
Lúcivnej a v Dovalove (in Dobola). Od mýta boli oslobodení aj
ostatní poddaní z okolitých dedín, ak išli na
pondelnajší trh do Hýb. Mýto, ktoré sa v Dovalove vybralo,
patrilo vlastníkom hrádockého panstva. O významnom postavení
Dovalova v 13. a 14. storocí hovorí aj existencia tunajšieho
farského kostola svätého Martina v tomto období.
Majitelmi
územia Dovalova boli až do roku 1316 Strážovi synovia.
Títo boli strážcami starej obchodnej cesty z Liptova do
Spiša a pravdepodobne prevzali funkciu pôvodných
strážcov krajinských zásekov v Uhorskej Vsi ako zemania-
kopijníci. Ich majetkovú držbu spomínaného územia dokazujú
listiny z rokov 1265 a 1316, ktoré sa spolu s osadou Belsko
rozprestieralo na pravom brehu rieky Belej pred sútokom s Váhom. V
roku 1341 majetok, ktorý už patril Bohumírovým potomkom
Mikulášovi, Bodovi a Denkovi, obsadil magister Donc a
vymenil ho za Istebné na Orave. Po tejto výmene prikrocil Donc k
spomínanej stavbe hradu Hrádok. V roku 1341 sa voci neoprávnenému
obsadeniu svojich majetkov v roku 1316 Strážovi synovia
odvolali a král Karol Róbert ich odškodnil darovaním
majetkov v Malatínoch.
Dovalovo, to
bola a scasti stále je dedinka plná želiarov, vcelárov,
povozníkov a polnohospodárov so zameraním na chov oviec, hovädzieho
dobytka a spracovanie produktov z tohto chovu, no aj tradicných
domácich remesiel – tkácov, košikárov a rezbárov
domáceho riadu. Zvlášt vychýrení boli dovalovskí murári a
tesári, za prácou ktorých nemusíme cestovat do Budapešti.
Práve naopak – máme ju pred našimi ocami – sú to
domy obyvatelov v centrálnej casti obce s originálnymi prvkami
architektonického riešenia, predovšetkým okien a
striech.
Dovalovo, to
sú aj významní rodáci, ktorí sa svojou prácou a životnými
postojmi zaradili medzi popredné osobnosti dovalovskej a slovenskej
histórie:
Ján Nepomuk Bobula - stavitel (Matica Slovenská),
publicista, politik
Dr. Ján Gašperík - vcelársky spisovatel a historik,
organizátor novodobého vcelárstva na Slovensku
Július Gašperík - polnohospodársky odborník a verejný
cinitel
Peter Slavomír Kompiš - redaktor
Alexander Lauf - pedagóg a osvetový pracovník
a mnoho iných :)
Obrazky: Pohlady na
Dovalovo z okolia kesky.
Geografia a
pamiatky
Dovalovo
leží vo východnej casti Liptovskej kotliny v doline potoka
Dovalovec.
Katastrálne spadá pod mesto Liptovský Hrádok, ktoré pozostáva z
dvoch katastrálnych území oddelených katastrálnou
hranicou:
- katastrálne územie Liptovský
Hrádok - 481 ha 89 árov 07 m2
- katastrálne územie Dovalovo
- 1 350 ha 11 árov 89 m 2. Celková rozloha územia mesta je teda 1
832 ha 96 m2
Územím preteká rieka Belá, ktorá
je využívaná hlavne na letné športy ako rafting ci
splavovanie na clnoch.
Z
pamätihodností musíme spomenút :
Rímskokatolícky ranogotický kostol z druhej polovice 13.
storocia, zasvätený sv. Martinovi Tourskému, neskôr prestavovaný, s
obranným múrom zo 17. storocia.
Klasicistický evanjelický kostol z roku 1851, ci kaplnku na
kopci za dedinou - odkial je tiež možné napojit sa na
cestu ku keške :)
Obrazok: Katolícky
kostol (vlavo) a evanjelický kostol (vpravo)
INFO O
KEŠKE
Klasická
small keš s prvotným obsahom:
- SWG Skulki
- SWG Zmurki
- TB pirátska
kacicka
- logbook +
geonote
- ceruza + kovové
strúhadlo
- Prekvapenie pre prvého
kešera;)
Odporúcame vlastné písacie potreby
:)
Najrýchlejšia a jediná "dostupnejšia" cesta pre
auto je prejst na „Parking place 1 – v Hradskej
hore“ okolo „Parking place 3 – pri Kaplnke“
a pokracovat lesnou, neskôr asfaltovou, cestou k cielu. Samozrejme,
pokial nie sú velké mláky :)
Pre chodenia
chtivých a „mountajn bajkerov“ je v ponuke možnost
íst cez Hradskú horu, kde cesticka zacína pri Skalke v Liptovskom
Hrádku.
A ako sa
správame v lese?
Neodhazujeme odpadky a
neplašíme, ani sa nesnažíme lovit lesnú zver a pod.
;)
Takže prajeme úspešný odlov, príjemné pocasie a
peknú prechádzku touto zaujímavou podtatranskou dedinkou s krásnou
prírodou. :)
ENG: Short translation into english on a request.