DOVALOVO PRI NOHACH Traditional Cache

DOVALOVO PRI NOHÁCH

História obce

Kedy bola obec Dovalovo založená, niet presných údajov, ale už roku 1300 sa spomína Malý Doval, vyclenený z osady Belsko, ktorý sa rozprestieral na velkých lúkach v tom zmysle, že patril templárom a roku 1312 sa stal majetkom královským. Z malieb na stenách rímsko- katolíckeho kostola vyplýva, že aj mnísi obývali toto územie. Pôsobili tu ako vysunutá stráž, ktorá chránila královský majetok pred cudzím vpádom.

Založenie obce spadá do cias Márie Terézie, kedy územie Dovalova bolo majetkom vtedajšieho hrádockého, teda komorovského panstva a na jeho ciastke boli vystavané majere s pocetnými válovmi, ktoré slúžili k napájaniu statku.

Pôvodným zamestnaním obcanov bol prevažne chov dobytka, polnohospodárstvo. Po case tieto zamestnania vystriedali remeslá, hlavným bolo murárstvo, ženy priadli a tkali súkno.

Prvá škola v obci Dovalovo bola postavená v roku 1795, bola evanjelická, jednotriedna a drevená. V roku 1887 bola postavená dvojtriedka, aj s miestnostou pre ucitelov a v roku 1943 bola postavená nová budova školy, ktorá stojí dodnes.

História Dovalova sa prepletá s históriou mestecka Liptovský Hrádok, pretože vo východnej casti Liptova sa z královských majetkov už v prvej polovici 14. storocia vytvorilo panstvo “Castrum Wywar” (hradu Hrádok). Prvý krát sa spomína ako “arx” v roku 1341. Podla tohto sa dá predpokladat, že hrad Wywar alebo Ujwar (Hrádok) bol postavený v prvej polovici 13. storocia, ešte pred tatárskym vpádom, ktorý sa podla všetkého územiu Liptova vyhol. Opevnenú stavbu dal vybudovat rytier magister Donc, syn Dominikov, vtedajší župan Zvolenského komitátu, ktorého súcastou bol aj Liptov. Hrad a panstvo striedali casto majitelov. Od roku 1368 vlastnili Hrádok Pongráczovci z Liptovskej Ondrašovej. V rokoch 1374 - 1433 patril panovníkovi. V roku 1407 sa osady patriace Hrádockému panstvu (Wywar) spolu s osadami patriacimi Liptovskému hradu a Likavskému hradu, ako aj Ružomberok a Nemecká (Partizánska) Lupca dostali do zálohu Mikulášovi z G?ry. Po plienení kraja husitskými vojskami v 30-tych rokoch 15. storocia a rabovaní polským vojskom krála Kazimíra Velkého v roku 1472, panstvo casto menilo majitelov. V proteste clenov zemianskeho rodu Pongrácovcov z Liptovskej Ondrašovej z roku 1469 proti Petrovi Komorovskému, ktorý obsadil hrad Hrádok, sa prvý krát vymenuvávajú obce, ktoré v tom case tvorili príslušenstvo hradu. Boli to mestecká : Vrbica, Hybe a dediny : Dovalovo, Východná, Malé Dovalovo (“Maly Dowal”, Liptovská Kokava), Hybica, Belsko, Ploštín a Ilanovo. Dejiny panstva sa dajú len tažko rekonštruovat, pretože väcšinu písomnosti z jeho úradnej cinnosti 18. marca 1921 znicil požiar Riaditelstva štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, kde boli archívne dokumenty uložené. V rokoch 1624-1703 vlastnili panstvo Ostrožicovci. Posledným súkromným vlastníkom hradu bol v roku 1703 knieža Lichtenstein a od neho získala hradné panstvo královská komora. Po zbúraní Likavského hradu boli obidve panstvá spojené do Likavsko-hrádockého panstva so sídlom v Liptovskom Hrádku. Podla súpisu obcí a ich zemepánov v Liptove v roku 1787 k hrádockej casti panstva patrili: Královská Boca, Dovalovo, Hybe, Ilanovo, Králova Lehota, Liptovský Hrádok, Liptovská Kokava, Liptovská Teplicka, Malužiná, Ploštín, Vrbica a Východná.

Medzi najdôležitejšie osady patriace k hradnému panstvu už od jeho vzniku patrilo Dovalovo, ktoré ležalo na hlavnej ceste z Liptova (Liptovský Mikuláš - Podturen - Liptovský Peter - Dovalovo - Hybe - Východná - Lúcivná ...) do Spiša. Táto stará obchodná cesta sa spomína už v roku 1298 ako ..”Via Magna - velká cesta z Liptova do Spiša” a v roku 1329 ako “Cesta do Spiša”. Podla listiny krála Žigmunda zo dna 29. júna 1396 boli obyvatelia Hýb oslobodení od platenia mýta v Lúcivnej a v Dovalove (in Dobola). Od mýta boli oslobodení aj ostatní poddaní z okolitých dedín, ak išli na pondelnajší trh do Hýb. Mýto, ktoré sa v Dovalove vybralo, patrilo vlastníkom hrádockého panstva. O významnom postavení Dovalova v 13. a 14. storocí hovorí aj existencia tunajšieho farského kostola svätého Martina v tomto období.

Majitelmi územia Dovalova boli až do roku 1316 Strážovi synovia. Títo boli strážcami starej obchodnej cesty z Liptova do Spiša a pravdepodobne prevzali funkciu pôvodných strážcov krajinských zásekov v Uhorskej Vsi ako zemania- kopijníci. Ich majetkovú držbu spomínaného územia dokazujú listiny z rokov 1265 a 1316, ktoré sa spolu s osadou Belsko rozprestieralo na pravom brehu rieky Belej pred sútokom s Váhom. V roku 1341 majetok, ktorý už patril Bohumírovým potomkom Mikulášovi, Bodovi a Denkovi, obsadil magister Donc a vymenil ho za Istebné na Orave. Po tejto výmene prikrocil Donc k spomínanej stavbe hradu Hrádok. V roku 1341 sa voci neoprávnenému obsadeniu svojich majetkov v roku 1316 Strážovi synovia odvolali a král Karol Róbert ich odškodnil darovaním majetkov v Malatínoch.

Dovalovo, to bola a scasti stále je dedinka plná želiarov, vcelárov, povozníkov a polnohospodárov so zameraním na chov oviec, hovädzieho dobytka a spracovanie produktov z tohto chovu, no aj tradicných domácich remesiel – tkácov, košikárov a rezbárov domáceho riadu. Zvlášt vychýrení boli dovalovskí murári a tesári, za prácou ktorých nemusíme cestovat do Budapešti. Práve naopak – máme ju pred našimi ocami – sú to domy obyvatelov v centrálnej casti obce s originálnymi prvkami architektonického riešenia, predovšetkým okien a striech.

Dovalovo, to sú aj významní rodáci, ktorí sa svojou prácou a životnými postojmi zaradili medzi popredné osobnosti dovalovskej a slovenskej histórie:
Ján Nepomuk Bobula - stavitel (Matica Slovenská), publicista, politik
Dr. Ján Gašperík - vcelársky spisovatel a historik, organizátor novodobého vcelárstva na Slovensku
Július Gašperík - polnohospodársky odborník a verejný cinitel
Peter Slavomír Kompiš - redaktor
Alexander Lauf - pedagóg a osvetový pracovník
a mnoho iných :)

Geografia a pamiatky

Dovalovo leží vo východnej casti Liptovskej kotliny v doline potoka Dovalovec.
Katastrálne spadá pod mesto Liptovský Hrádok, ktoré pozostáva z dvoch katastrálnych území oddelených katastrálnou hranicou:

1. katastrálne územie Liptovský Hrádok - 481 ha 89 árov 07 m2
2. katastrálne územie Dovalovo - 1 350 ha 11 árov 89 m 2. Celková rozloha územia mesta je teda 1 832 ha 96 m2

Z pamätihodností musíme spomenút :
Rímskokatolícky ranogotický kostol z druhej polovice 13. storocia, zasvätený sv. Martinovi Tourskému, neskôr prestavovaný, s obranným múrom zo 17. storocia.
Klasicistický evanjelický kostol z roku 1851, ci kaplnku na kopci za dedinou - odkial je tiež možné napojit sa na cestu ku keške :)

INFO O KEŠKE

Klasická small keš s prvotným obsahom:

• SWG Skulki
• SWG Zmurki
• TB pirátska kacicka
• logbook + geonote
• ceruza + kovové strúhadlo
• Prekvapenie pre prvého kešera;)

Najrýchlejšia a jediná "dostupnejšia" cesta pre auto je prejst na „Parking place 1 – v Hradskej hore“ okolo „Parking place 3 – pri Kaplnke“ a pokracovat lesnou, neskôr asfaltovou, cestou k cielu. Samozrejme, pokial nie sú velké mláky :)

Pre chodenia chtivých a „mountajn bajkerov“ je v ponuke možnost íst cez Hradskú horu, kde cesticka zacína pri Skalke v Liptovskom Hrádku.

A ako sa správame v lese?
Neodhazujeme odpadky a neplašíme, ani sa nesnažíme lovit lesnú zver a pod. ;)

Takže prajeme úspešný odlov, príjemné pocasie a peknú prechádzku touto zaujímavou podtatranskou dedinkou s krásnou prírodou. :)

ENG: Short translation into english on a request.