Keska je zo serie o sucanskych kopaniciach. Seria ma za ulohu oboznamit Vas so strucnou historiou obce Horna Suca.
Osada Vlci Vrch je najvyssie polozenou hornosucanskou kopanicou, vzdialenou 4 km od materskej obce. V roku 2010 mala 290 obyvatelov, nachadza sa tu kulturny dom a obchod. Pod Chabovou je lyziarsky svah s malym vlekom. Je odtialto krasny vyhlad do sirokeho okolia – do sucanskeho udolia, na okolite kopce i vzdialene pohoria.
Z rozpravania starych Vlcovanov sa traduju zaujimavosti o zaciatkoch zivota na kopanici. Prvymi osadnikmi boli clenovia straznej sluzby, ktorych ulohou bolo v pripade nebezpecenstva zapalit ohen na Chabovej a v Dolnych Drazkach, ako znamenie pre panstva hradov Suca a Trencin. Dalsou ich povinnostou bolo vypalovanie cepeli na sable. Za tieto sluzby mohli bezplatne vyuzivat okolite pozemky – luky, vlastnit zbran a v okolitych lesoch lovit zver na svoju obzivu. Povodny nazov kopanice bol Cepelov – odvodeny od prace s cepelami sabli. O terajsom nazve hovori nasledovna povest: Do okolitych lesov radi a casto chodili lovit panski polovnici zo sucanskej doliny i zo vzdialenejsieho okolia. Raz, za mraziveho jesenneho pocasia, sa polovnici zdrzali v horach dlhsie. Ked sa vracali domov, niekde nad osadou Lipnici, narazili na svorku vlkov. Pretoze mali malo streliva, museli sa zachranit inak, ako strelbou. Hanba, nehanba, v strachu sa vyskriabali na mohutny buk. Vlci sa k nim pokusali dostat, skakali, rypali do kmena, no buk bol, nastastie, dost silny, aby to vydrzal. Ked unaveni vlci za svitania odtiahli, zliezli zo stromu aj prestraseni a uzimeni polovnici. O tomto svojom nepeknom, no pamatnom zazitku vela rozpravali, az sa celej lokalite zacalo hovorit Vlci Vrch.
Skola
Do roku 1937 chodili vlcovanske deti do skoly polnym chodnikom 4,5 km peso do dediny. Zbehnut dole nebol az taky problem, horsi bol navrat domov. Po otvoreni skoly v Zavrskej zacali chodit tam, v roku 1938 bola aj na Vlcom Vrchu otvorena skola. V septembri 1955 bola otvorena nova skola pod nazvom „Narodna skola Vlci Vrch pre 1.-5. rocnik“. Budova skoly s velkymi priestormi a krasnym okolim nesluzila len na vyucovanie, ale i na vsetky kulturne podujatia, ktorymi kopanica zila.
Kulturny dom
Vystavba kulturneho domu zacala, sice bez povolenia, v roku 1976. Ked v aprili 1977 prisla komisia k vyberu staveniska, kulturny dom uz mal postavene zaklady a tak komisii nezostalo nic ine, ako suhlasit so staveniskom a dat povolenie na stavbu. Kulturny dom bol otvoreny az 30. decembra 1983 a na Silvestra sa tam konala prva zabava.
Cesta
V roku 1953 kopanica stale nemala pevnu cestu pre motorove vozidla a pravidelna cesta pesi hore kopcom nebola nic moc. Ked chceli mat Vlcovania cestu, museli obetovat svoj cas, pracovne sily a casto i vlastne zasoby, ci nejaku korunu. 20. oktobra 1973 sa konecne skoncili peripetie okolo stavby cesty slavnostnym spolocenskym posedenim. Aj na Vlci Vrch mohli bez tazkosti premavat motorove vozidla a hlavne autobus, ktory spojil dalsiu hornosucansku kopanicu s Trencinom.
Viac si o Vlcom Vrchu mozete precitat na informacnej tabuli, odkial su cerpane aj tieto informacie.