GEMERSKE SPOJKY: POD HOMOLKOU Mystery Cache

V dosledku arbitraze Nemecka a Talianska vo Viedni 2.11.1938 doslo vtedajsie Ceskoslovensko o cast svojho uzemia v prospech Madarska. Tym doslo aj k rozpadu ucelenej zeleznicnej siete Slovenska a Zakarpatskej Rusi, ked hlavne trate medzi strednym a vychodnym Slovenskom boli prerusene posunutou statnou hranicou.
Vzniknutu situaciu sa stat snazil vyriesit najprv automobilovou dopravou a nasledne uzatvorenim tzv. peaznych dohod s Madarskom o tranzite vlakov cez madarske uzemie. Tieto riesenia vsak neboli idealne (najma z kapacitnych, resp. geopolitickych dovodov).
Preto vznikla potreba vybudovat na slovenskom uzemi nove zeleznicne trate nahradzujuce peaze. Na juznom Slovensku to mali byt gemerske spojky (trate Nizna Slana - Stitnik, Slavosovce - Lubenik a Revuca - Tisovec).
Uz v decembri 1939 bola na ich pripravu zriadena Stavebna sprava Slovenskych zeleznic a v novembri 1940 sa uskutocnilo slavnostne zacatie prac.
Samotna vystavba jednotlivych usekov vsak zacala s omeskanim az v r. 1941 a prebiehala pomaly, ked bola ovplyvnena nemeckými zasahmi do vystavby zeleznicnej siete a neskor vypuknutim SNP. Ked bola po skonceni vojny v r. 1945 viedenska arbitraz anulovana a odnate uzemia opat pripojene k CSR, trate vo vystavbe stratili vyznam. Po roku 1948 boli prace na nich definitivne ukoncene a do dnesneho dna neboli dostavane.
Sucastou trate Slavosovce – Lubenik mal byt aj tunel o predpokladanej dlzke 2235 m (niektore zdroje uvadzaju 2400 m), ktory preraza vrch Homolka. Bol budovany rakuskou tunelovacou metodou. V case ukoncenia jeho vystavby mal prakticky ukoncenu tunelovu ruru s vybetonovanym dnom so stredovym odvodnovacim kanalom. Portaly neboli dokoncene, rovnako ani zarubne mury.
V sucasnosti je tunel priechodny, jeho tunelova rura je vycistena. Slavosovsky portal sa prepadol (a je asi z 1/3 zaneseny), no pohodlny zostup do tunela je zabezpeceny drevenymi schodikmi. Koprassky portal je volne pristupny korytom, resp. popri koryte potoka. Do buducnosti sa planuje vytvorenie osvetlenej cyklotrasy veducej cez tunel. Popri tomto tuneli stoji urcite za navstevu Koprassky tunel a Koprassky viadukt.
(zdroj: Prostonarodne slovenske povesti)

Pat s Matom si dokladne nastudovali rakusku tunelovaciu metodu, ktorou bol profil tunela vytvarany. Ked s nou vsak chceli oboznamit predstavitelov podnikatelskej elity kosickeho kraja, tito o nu neprejavili ziadny zaujem. Oni vraj preferuju slovensku (resp. cesku) metodu tunelovania. O tuto metodu naopak neprejavili ziadny zaujem Pat s Matom. Ich ciste kutilske srdcia im to nedovolia.