Stredovek - Popravisko

Trest za rôzne prečiny mal v histórii rôzne podoby. Účelom trestu bola pomsta za spáchanú škodu. Najťažšie boli prečiny proti Bohu a cirkvi, potom proti panovníkovi a spoločnosti. Medzi najťažšie zločiny v stredoveku patrili aj čarodejníctvo a bosoráctvo. Právo meča (z lat. ius gladii - hrdelné právo) znamenalo právo mesta stíhať ťažké zločiny trestom smrti. Od 13. storočia sa právo meča vykonávalo na základe osobitnej kráľovskej výsady, právo meča získali nielen najvýznamnejší feudáli, ale aj kráľovské mestá. Zemepanské mestá podliehali súdnej právomoci príslušného feudála. Stredná a nižšia šľachta uplatňovala právo meča prostredníctvom stoličných súdnych orgánov (sedrie) pod vedením podžupana a štyroch slúžnych. Právo meča ako pozostatok feudálnej justície bolo zrušené roku 1848 a nahradil ho štátom vykonávaný trest smrti.

Vykonávateľom rozsudku bol „majster” kat (z lat. carnifex), ktorý bol v službách mesta a vykonával nielen telesné tresty, ale aj popravy. U nás historicky bol katovský meč ako symbol hrdelného práva používaný na sťatie až do 17. storočia, v niektorých regiónoch sa používala aj sekera a obyčajní ľudia boli väčšinou odsudzovaní na trest smrti obesením na šibenicu. Šibenice boli obyčajne postavené na verejnom, zvyčajne z diaľky viditeľnom mieste (šibeničný vrch) za mestom. Okrem týchto trestov sa praktizoval aj celý rad iných trestov, napr. uvarenie, zahrabanie, rozštvrtenie ...

Stredoveké mestá dnešného súmestia Poprad mali popravisko na kopci nazvanom Galemberg či Golemberg. Keška je umiestnená približne na mieste šibenice. Pravdepodobne posledná poprava tu bola vykonaná v roku 1624.