Stredovek - Poprava
Sprievod na popravisko začínal za zvukov zvonov od radnice či väzenia zavčas rána alebo po slávnostnom vyhlásení rozsudku. Zúčastňovali sa ho odsúdenec so spútanými rukami, sudca ktorý viedol sprievod, ďalej richtár, pisár, bubeníci a ostatní ľudia. Sprievod bol sprevádzaný vojakmi, ktorí sa starali o bezpečnosť kata a richtára pri poprave. Odsúdenec, ktorý mal byť verejnou ukážkou viny, sa cestou modlil, pri zastávke napríklad pri kostole sa kajal, pripomínal svoje previnenie a ľutoval svoj hriech. Cestou katov paholok vyvolával meno odsúdeného, čoho sa dopustil a na čo je odsúdený. Počas sprievodu sa odsúdencovi dostávalo nadávok a posmechu od prizerajúceho sa davu, niekedy aj vyjadrenie súcitu.
Na popravisku, ktoré bolo strážené katovými pomocníkmi sa odsúdenec pomodlil, potvrdil svoje previnenie a mohol predniesť posledné slovo a poprosiť o odpustenie. Niektorých popráv sa zúčastnili davy aj niekoľko tisíc ľudí. Zneváženie, komercionalizácia a možnosť nepokojov nakoniec viedli v 19. storočí k ústupu verejných popráv.
Poprava v stredoveku sa vykonala sťatím hlavy popravčím mečom, sekerou, gilotínou, obesením, ukrižovaním, upálením na hranici. V stredovekom súmestí dnešného Popradu podľa dostupnej literatúry sa posledná poprava uskutočnila roku 1624 sťatím hlavy pod šibenicou. Popravenou bola obyvateľka Popradu Marína M. za zavraždenie dieťaťa po pôrode.
EN:Cache discusses medieval execution