Co je to vlastne ten prvý jesenný den:
Rovnodennost je moment, ked Slnko zasvieti kolmo na rovník.
Názov je odvodený od skutocnosti, že najbližší den
a noc pri tomto okamihu majú rovnakú dlžku na celej Zemi.
(Vzhladom na zemskú atmosféru to neplatí presne – slnecné
lúce sa blízko horizontu v nej zahýbajú, a tak je Slnko vidiet, aj
ked je vlastne tesne „pod horizontom“.) Zaujímavé je to
i na póloch: tam „putuje“ Slnko po horizonte celý den,
takže je tam vlastne noc aj den naraz, prípadne nie je tam ani
noc ani den. Rovnodennost nastáva vždy dvakrát za rok (ked si
Zem „preklápa“ privrátenú cast k Slnku zo severnej na
južnú a naopak). Rovnodennosti sú zaciatky tzv. astronomickej
jesene a jari – i ked by to mali byt ich stredy, nie
zaciatky, ale vzhladom na tepelnú zotrvacnost zemskej atmosféry je
tento názov výstižný.
PRIADKY: Z hladiska zvykoslovia mali velký význam priadky, ktoré
organizovali dospelé dievcatá. Zacínali v druhej polovici októbra,
najneskôr po prvom novembri a trvali do konca fašiangov.
Príchod dievcata na priadky bol znakom, že ho možno
považovat za dospelé. Mládenci prichádzali na priadky v tzv.
„dievocké dni“, kedy boli netrpezlivo ocakávaní. Ak
dlhšie neprichádzali, dievcatá sa uchylovali k rozlicným
carom, pomocou ktorých sa ich snažili prilákat. Dievcatá
priadli a neskôr izbu využívali na rôzne hry a tanecné zábavy.
Priadky u nás zanikli v súvislosti s rozšírením podnikov na
spracovanie textílií.
Ku keške:
Zo skál je pekný výhlad na takmer celú Rajeckú dolinu a na
pohorie Malá Fatra. Pri odlove budte opatrní a lovte len na vlastné
riziko.
V žiadnom prípade keš
nepremiestnujte.