Legenda o vestici z Polichna

Nikto z dedincanov ani len netusil, odkial tato zena prisla, kto jej chyzku za dedinou postavil a ani to, kedy zacala predpovedat buducnost, liecit chorych ludi a pomahat dobytku.

Niktori jej hovorili o snoch i zjaveniach, ini o priznakoch choroby. Gazdovia boli zvedavi najviac na to, ci sa mozu pustat do kosby alebo zberu a ake pocasie bude.

Vestica podla vrzgania vrat vedela,ci bude dlhsie trvajuci dazd,alebo sucho.Pastierom stad poradila,akou hunou sa maju v noci zakryvat,aby ovce lepsie dojili.Mladym zenam,aby hladali lubovnik,na ktorom rastu len styri zlte kvety,aby sa vydali za bohateho.

V chyzke vymazanej blatom,vydymenej zelinkami sa ludia dozvedeli o tom,kam sa im podela jalovica,kto im ukradol platno,aj o nevere i zrade.Beda,ak sa niekomu snival sen s vypadnutymi zubami.Naisto niekto z rodiny odisiel naveky.Ak niekto vo sne videl roj vciel,blizky sused mu chcel len to najhorsie.

Vesticu vyhladavali dievky pred ohlaskami,vdovice i vdovci,slepi i hluchi.Chorych vozili pred jej chatrny pribytok na vozoch vystlanych slamou.Vela stenania i bolesti si vypocula pri bdelom svetle mesiaca.Poznala pribehy zbozne i nezbozne,pokusitelske i odolavacie pokuseniam.

Len raz sa vraj dvom zenacom nevyplatilo ju oklamat.Chceli si s nej urobit zart a tak vymysleli,ze su mladenci z Turieho Pola a chcu sa ozenit.Predstierali chudobu,bedakali i cibulou si oci nasuchali.No vestica im prisla na figel.
Oklamali ste ma,za to vas stihne trest!
Este ani neboli od jej chyzky,co by kamenom dohodil,ked jedneho z nich trafil blesk a druhy sa o tyzden v rybniku utopil.Odvtedy sa vraj nestalo,aby niekto vosiel do jej chyze s nepravdou.

Po svatojanskej noci prisli k chalupe dievky suce na vydaj,no chalupa bola prazdna.Na pripecku sedela cierna macka a pred dverami ropuchy.

V noci v Polichne pocut niekedy hrkot kolies.Neznami ludia nazeraju ludom do oblokov a hladaju vesticu,aby ich zbavila trapenia...

Jeden z najslavnejsich narodnych buditelov Novohradu Bohumil Tablic,rodak z Ceskeho Brezova pise vo svojej ludovej balade o nej takto:

Tam na Polichne slavna vestkyne
cest,jmeno mnela bohyne.
Ta vsecko nahlas oznamovala,
co drza sprostost vedet zadala.

uryvok z knihy Poludnica z Cerepesa, uverejnene s povolenim autorky, pani Hany Koškovej