Stredovek -
Jurisdikcia
V histórii pri popise jednotlivých trestov ich presné
znenie sa nenachádza v nijakej kodifikovanej podobe ako ich
dnes poznáme (zákony). Sú zachytené v rozličných právnych
pamiatkach, nemožno však hovoriť
o kodifikácii. Zákon chránil panovníka, majiteľa pôdy,
vlastníctvo či feudálne zriadenie pod hrozbou drastických
trestov. Na našom území, ale aj v Európe mala
veľký vplyv obyčaj a jednotlivé
písané zákony (napr. na našom území
v stavovskej monarchii to boli dekréty, uznesenia snemov
podpísané panovníkom). Neboli však v kodifikovanej
forme, nedochádza k jednotlivým úpravám. Postupne, čo sa
týka trestného práva, prebieha jeho kodifikácia . Prvé snahy
o kodifikáciu boli v českom mestskom práve.
1514 - Tripartitum Štefana Verbociho
(Uhorsko): bolo tu zozbierané obyčajové právo, aj
určité tresty no nie je to kodifikácia výlučne trestného
práva .
1532 - nemecký kódex Constitutio
Criminalis Carolina (CCC) sa v 80 článkoch
zaoberá trestným právom hmotným. Tento zákonník je považovaný
za vzor stredovekého trestného práva. Pod jeho
vplyvom vznikali aj ďalšie hrdelné poriadky. Tu je
už prítomná odstrašujúca funkcia
trestu. Tento zákonník platil ako
subsidiárny (podporný) prameň
práva - nastupoval vtedy, ak nebola konkrétna vec inde
upravená.
1579 - tzv. Koldínova kodifikácia mestského
práva obsahovala mestské práva českého
kráľovstva. Od 17. storočia platila aj pre moravské
mestá. Dominanciu hrala Praha a Brno. Autorom je Koldín
z Prahy. Koldínova kodifikácia rozdelila tresty na:
-tresty právom stanovené (poena
ordinarie)
-tresty uložené podľa vlastného uváženia
sudcu (poena extraordinarie)
1670 - Trestný zákonník Ľudovíta
XIV.- išlo o normu obsahovo podobnú CCC. Na
rozdiel od nej bol však aplikovaný na celom území
Francúzska.
1679 - bol vydaný zákonník Constitutio
Criminalis Leopoldina, v ktorom je
čiastočne zachytená snaha o nápravu
zločinca. Po odpykaní trestu by daný páchateľ
mal byť znova začlenený do
spoločnosti a jeho práva a majetok by mali
byť zachované .
1696 - Corpus Iuris Hungarici Decretum
generale
1707 - bol vydaný Jednotný trestný
zákonník pre české krajiny, Moravu a Sliezsko,
ktorý subsidiárne uznáva platnosť CCC.
1707 - Constitutio Criminalis Josephina – v
Uhorsku zákonník Jozefa I. stanovil, že
v mestách mali pôsobiť naďalej len tie hrdelné súdy,
ktoré dovtedy vykonávali svoju právomoc na základe
obyčaje a špeciálneho
privilégia. Vydržiavali si zároveň kata.
1768 - Constitutio Criminalis Teresiana- prvý
jednotný trestný zákonník Márie Terézie. Čo sa týka trestov,
je tu silne prítomná myšlienka
odstrašenia. Trestá sa podľa vlastného
uváženia, existuje tu ešte aj inštitút
tortúry- prostriedok procesného práva
(zrušený bol za Jozefa II.). Rozlišuje
5 druhov trestov: trest smrti, tresty na slobode,
telesné, zneucťujúce a majetkové. Čo sa týka
trestov, obsahuje celý rad krutých trestov ako štvrtenie a
zahrabávanie. Ešte nevychádza zo zásad
Nullum crimen s. l. a Nulla poena s. l. ( možnosť
stíhať aj konanie, ktoré v zákone nebolo presne
uložené, mohlo byť považované za trestný čin
a mohli byť zaň ukladané tresty pre
zločinnosť, zlosynnosť
a pohoršlivosť). Účelom
trestu bola pomsta za spáchanú
škodu. Najťažšie boli prečiny proti
Bohu a cirkvi, potom proti panovníkovi a spoločnosti
a jednotlivec je na konci. V tomto zákonníku sa
riešilo aj čarodejníctvo. Mária
Terézia si dávala predkladať každý prípad
čarodejníctva a väčšinou ich oslobodila.
Neskôr sa prestalo súdiť a odsudzovať za
čarodejníctvo. Nebola prítomná priama úmera medzi
vážnosťou prečinu a trestom. Trest smrti sa
mohol riešiť aj odvedením do vojska.