Bleskozvod
Bleskozvod vynašiel v roku 1749 Benjamin Franklin (casto
sa nesprávne uvádza, že ho ako prvý vynašiel v roku
1754 ceský knaz a vynálezca Prokop Diviš).
Všeobecne sa tvrdí, že blesk zasahuje vždy
najvyššie položené miesta v teréne, teda stromy,
stožiare, komíny, strechy domov a pod. V prevažnej
väcšine je to pravda, ale sú známe aj prípady, ked blesk
udrel do objektu ovela nižšieho ako okolité budovy.
Bleskozvod má tri hlavné casti:
- zachytávace – ukoncujú žeravú cast
bleskového výboja nad chráneným objektom a tým likvidujú
nebezpecenstvo požiaru od blesku, zachytávajú blesk. Sú
tvorené tycami, kovovými sietami, hrebenami a pod.
- spojenia a zvody – tvoria vodivé spojenie medzi
zachytávacmi a uzemnením. Tvorí ich kovový drôt alebo kábel,
prípadne pásový vodic.
- uzemnovace – zabezpecujú prechod blesku (výboja) do
zeme. Sú tvorené kovovou doskou predpísaných rozmerov zakopaných do
zeme v definovanej hlbke, alebo pripojenie na kovové vedenia trvale
umiestnené pod zemou.
(zdroj www.wikipedia.org)