english
A citadel was a fortress with strong walls designed for all-round defence. It could be part of a city and connected with its fortifications, or it could be an independent complex situated some distance from the city. A military garrison was concentrated in it, and barracks, a hospital, church, and stores for weapons, gunpowder and food were built in it. There were also workshops for craftsmen to produce things needed by the army.
The citadel of Košice was built on the orders of the Habsburg Emperor Leopold I to secure the defence of Košice and strengthen the line of defence against the Turks. Its construction according to a plan by Jacob von Holst began in summer 1671 after demolition of houses in the southern suburb. It was star-shaped with five bastions named the Leopold, Claudia, Montecuccoli, Cemetery and Mill bastions. It appeared in military history in 1682 when the rebels of Emerich Thököli captured the town from it.
From the beginning of the 18th century, the masonry parts of the citadel were gradually removed to provide material for new buildings. Systematic destruction of the citadel and levelling of the terrain led to its complete disapperance.
Part of the Leopold Bastion was uncovered by archaeological excavations in 2010, and the fragments of the citadel was declared an archaelogical national cultural monument.
slovak
V bohatých dejinách vývoja opevnenia mesta Košíc zaujíma výnimocné miesto stavba, po ktorej dnes zostalo velmi málo stôp. Zarážajúce je, že išlo o jednu z najväcších stavebných investícií a zároven aj najrozsiahlejší samostatne budovaný pevnostný objekt v košickom obrannom systéme. Bola to citadela. Obrovská stavba, plošne väcšia ako viaceré stredoveké mestá na Slovensku, bola vybudovaná hlavne zo zeminy, co je vari hlavný dôvod, preco dokázala zaniknút tak dokonale. Paradoxom dejín je, že táto obrovská investícia nepriniesla obrane mesta žiaden prospech. Navyše mala košická citadela až kuriózne krátky život.
CO JE TO CITADELA
Toto nevelmi frekventované slovo sme prebrali z talianciny, kde sa písalo v podobe cittadella, cítalo ako citadela a doslovne znamenalo zdrobnelinu od výrazu mesto - po taliansky citta - teda „mestecko". Taliancina prebrala príslušný slovný základ z latinciny, kde slovo civitas znamená spolocenstvo obcanov, teda obec, a v prenesenom zmysle aj mesto. Takže, citadela je osobitne opevnené miesto v rámci už existujúceho iného opevnenia. Týmto termínom možno oznacit zvlášt opevnený okrsok pevnostného mesta, alebo zvlášt vybudovanú pevnost v systéme mestského opevnenia.
Citadely sa stavali podla možností na vyvýšených miestach, a ked to terén neumožnoval, boli aspon oproti ostatným stavbám opevnenia, kam patrili, silnejšie a výhodnejšie situované. Citadela mohla byt uprostred mesta, ale aj na jeho obvode, ba dokonca tak, ako v prípade Košíc, tesne za obvodom mestských opevnení, vždy ale tak, aby mesto mohla v prípade potreby vojensky ovládat, povedali by sme, že držat v šachu. Úlohou citadely bolo totiž nielen posilnit obranu príslušného mesta, ale toto mesto aj udržat v poslušnosti. Takéto boli aj dôvody výstavby citadely v Košiciach.
Košická citadela
V roku 1671 nakreslil cisársky plukovník Jakub von Holst celkovú schému projektu citadely, v ktorej sú jednotlivé jej objekty popísané v šestnástich písmenami oznacených položkách. Holstov nevelký plánik prekreslil v roku 1910 študent Štefan Halmos a táto kópia je dnes deponovaná vo Východoslovenskom múzeu a pomocou nej si vieme pomerne dobre predstavit, ako citadela mala vyzerat.
Jej základný pôdorys tvoril pätuholník so stranou dlhou 203 metrov. Z tohto pätuholníka vybiehal z každého jeho rohu bastión s lícom dlhým 90,5 metra a bokom vysadeným od vonkajšieho obvodu hradby /kurtiny/ 24,5 metra. Hlineno - murovaný val obvodovej hradby bol hrubý rovnako 24,5 metra. Velký pätuholníkový priestor vnútri citadely mal stranu dlhú 149 metrov a celkovú výmeru asi 5,7 hektára. Na tomto dvore bol naprojektovaný celý rad budov. Vybrané miesto, ako spomínajú dobové pramene, bolo mierne vyvýšené. Volakedy tu stávalo dolné predmestie, mestský majer, starý kostol s kláštorom. Jej výstavba sa zacala v roku 1671 a už v roku 1676, hoci nedostavaná, bola obranyschopná.
Prvé a posledné bojové využitie
V lete 1682, ked pod Košice pritiahla kurucko-turecká armáda rebela Imricha Thököliho, zvaného v populárnej literatúre aj ako „slovenský král", nebola ešte citadela dobudovaná. V nadchádzajúcich udalostiach mala prejst bojovým krstom, ci modernejšie povedané zatažkávacou skúškou skutocného obliehania.
Ked sa vodcovi kurucko-tureckého vojska nepodarilo obsadit mesto vyjednávaním, neváhal zacat proti Košiciam okamžite s útocnými akciami. Pomohla mu pri tom jednoduchá dobová špionáž: Aby mohol Thököli cím skôr úspešne uskutocnit svoje predsavzatie, vyslal potajme k vtedajšiemu hlavnému velitelovi mesta Lambovi Andreja Szirmaya, ktorý nadobudol inžiniersku prax vo Frankfurte nad Odrou a ktorý si dobre preštudoval konštrukciu citadely v Košiciach /muselo sa tak stat ešte pred zacatím obliehania mesta/. Na jeho radu dal Thököli zhotovit viac než tisíc rebríkov, pomocou ktorých nechal v noci 14. augusta preliezt svojich vojakov ponad citadelu a stráž tam zastihnutú dal pobit. Nadránom dal tak prudko ostrelovat mesto, že sa ešte v ten den, 15. augusta poddalo.
Za Tököliho povstania (1682-1685) zbúrali jej kurtinu (stenu) obrátenú k mestu, cím sa stala nefunkcnou. Vodná priekopa, ktorá mala obklopovat citadelu, zostala nedokoncená. Tým sa zacal v podstate zánik citadely.
Odstránit taký rozsiahly, aj ked len ciastocne vystavaný objekt, akým bola Košická citadela, bola v mierových casoch dlhodobá úloha. Na pláne Košíc a okolia z roku 1715 citadelu ešte jasne vidiet, aj ked už s nápisom „Demolierte Citadelle". Neskoršií výkres Košíc a okolia z roku 1747 jasne zachytáva celý obrys telesa citadely, pricom na jej ploche už stoja nové budovy. Posledné priame zmienky o zvyškoch citadely pochádzajú od kronikára doktora Platha, ktorý spomína, že sa ako dieta na jej troskách hrával zaciatkom 19. storocia.
Spracovane za pomoci www.cassovia.sk.