Stojany – zaniknutá osada
V okolí stredovekého pentapolisu Deutschendorf (Poprad), Felka (Veľká), Georgenberg (Spišská Sobota), Michelsdorf (Stráže) a Matzdorf ( Matejovce) bola aj ďalšia osada či obec s názvom Stojany, Stoisdorf, Stoinfalva či Stojanfeld. Časť chotára terajšieho Popradu daroval panovník Bela IV. v roku 1256 cisterciánskemu opátstvu v Spišskom Štiavniku, ktoré ho prenajalo nemeckému šoltýsovi Helbrandovi, ktorý im osídľoval pozemky. Počas niekoľkých desiatok rokov prebiehali rôzne spory o chotár Stojan, ktoré riešil sám panovník.
V diele Chronicon Scepusiense píše autor, že obec celkom spustla po morovej epidémii, ktorá sa prehnala Spišom v roku 1412. Chotár pustol a o užívacie práva sa uchádzali Poprad a Spišská Sobota. Časť chotára užívalo mesto Spišská Sobota, za čo jej bol od roku 1411 prisúdený panovníkom ročný nájom 27 zlatých (forintov), ktoré platili 500 rokov mestu Levoča. Samotné pole dostalo názov „večná zlatá daň“ (maď. örokös arany adó), na mapách z roku 1819 nazývané Goldfeld či Golden feld. Pozostatkom tejto osady sú dodnes viditeľné základy kostola s patrocíniom (vtedy blahoslaveného) sv. Antona pustovníka, na chotárnych mapách označené ako Wüste kirche (r. 1881). Autor publikácie Tudományos gyüjtemény, VII. kötet z roku 1819 píše: „Ak pocestný z Popradu kráča po hradskej, ktorá vedie cez Hozelec (Hoselecz) a Hôrku (Horka) do Levoče (Lócse) smerom na Spišskú Novú Ves (Igló), po pol hodine sa priblíži k pamätihodnej rozvaline, nazývanej „spustnutý kostol“, stojacej v strede poľa, pár sto krokov od dobrej cesty“.
Podklady: Tudományos gyüjtemény, VII. kötet,1819, internet
| 4 |
|
0 |
|
7 |
|
7 |
| |
0 |
|
9 |
|
0 |
|
| 6 |
9 |
2 |
1 |
9 |
6 |
4 |
EN: Defunct settlement in 1412, the ruins of the church.