Poloha
Obec Šintava leží zastavanou plochou na lavom brehu rieky Váh, v severnej casti okresu Galanta, v Trnavskom samosprávnom kraji. Katastrálnymi hranicami susedí s mestom Sered a obcami Vinohrady nad Váhom, Pusté Sady, Pata, Šoporna, Váhovce a Dolná Streda. Katastrálne územie má rozlohu 1279 ha.
Terén obce ako aj chotár je pomerne clenitý. Dve najvyššie položené miesta v zastavanej casti obce sa nachádzajú, jedno v blízkosti kostola a to 139,3 m n. m. a druhé 146 m n. m. na ceste do Vinohradov nad Váhom. Najvyššiu nadmorskú výšku 185 m n. m. dosahuje chotár na chrbte pahorkatiny nad vinohradmi smerom k lesu Dubník a najnižšie 122 m n. m. má v lese pri obci Šoporna. Výškové rozdiely na krátkych úsekoch trás sú malé. Jediný významný a výškový skok (10 a viac metrov) je vytvorený bocnou eróziou Váhu, s následným zosúvaním sa svahu pahorkatiny priamo do koryta Váhu. Zosuvné územie na lavom brehu Váhu je unikátnym geologickým javom. Má dlžku asi 20 km. Je to úsek od Hlohovca po Šintavu a je jediným takmer prirodzene zachovaným úsekom rieky na jej strednom a dolnom toku bez zásahu cloveka.
Okolie Šintavy na nive Váhu a na Nitrianskej pahorkatine je jednou z najúrodnejších oblastí Slovenska. Sú tu priaznivé podmienky na pestovanie obilia, kukurice, cukrovej repy a ovocia. Oblast od Šintavy po Hlohovec je jedna z vinohradníckych oblastí Slovenska. Šintavské vinohradníctvo má svoje viacstorocné tradície. Kvalitné víno sa dodávalo aj na dvor krála Žigmunda Luxemburského.
História názvu Šintavy
Za dlhé stárocia existencie hradu a obce sa vyskytovali viaceré varianty ich názvu. Hoci prvá zmienka o hrade je z roku 1042, najstarším zachovaným názvom hradu je názov „Sempte“, spomínaný v listine z roku 1074 popisujúcej trasu nemeckého cisára Henricha IV., ktorý v spore o uhorský trón podporil Šalamúna, syna uhorského krála Ondreja I., proti kniežatu Gejzovi, ktorý sídlil v Nitre.
Listina spomína: „Cumque venisset imperator ad flumen Wag, Solomon equitavit de Sempte super Nitram.“ (A ked cisár prišiel k rieke Váh, Šalamún prechádzal konmo cez Šintavu pod Nitru.)
Dalšia zmienka o Šintavskom hrade je v listine z roku 1221 spomínajúcej „iobagiones castri Sumptey“. V Laziovej mape Uhorska z roku 1556 (Wolfgang Lazius - lekár a historiograf krála Ferdinanda I.) je názov obce zachytený ako „Sempta“ a „Schinta“. V listinách zo 16. storocia, kde sa spomína šintavský komitát, sa môžeme stretnút s názvom „Zemere comes de Simeti“. Vojenský inžinier Johann Christoph Müller vo svojej mape Uhorska Mapa regni Hungariae z roku 1709 udáva názov „Schinta“. Dalej sa o názvoch môžeme docítat v rôznych lexikónoch. Podla najstaršieho z roku 1773 sa udáva názov „Sempthe“ a „Sintawa“. Na zaciatku 19. storocia, v roku 1808, vznikla vynikajúca mapa so súpisom miestnych a iných názvov. Z tohto diela sa dozvedáme o verziách názvu: „Sempthe“, „Schintau“ a tiež aj „Szintawa“. Ešte v roku 1915 sa Šintava písala ako „Sempte“ a „Sempthe“.
O vzniku názvu Šintava existuje viacero verzií. Jedna z nich vychádza zo staroslovanského slova „chetati“, z ktorého po zmäkcení hlások vzniklo slovo „šetati“ s významom chodit, prechádzat. Postupným pridávaním ústnych spoluhlások slovo menilo svoj tvar cez slovo „šentati“, „šentava“, až po dnešný názov Šintava.
Pamiatky
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Martin z roku 1776
.
ZDROJ:wiki, foto: google