Na Slovensku bolo garbiarstvo
rozšírené prakticky na celom území. Týmto remeslom sa
zaoberali drobní živnostníci, ale aj velké manufaktúry. Rucné
spracovanie s technickým pokrokom nahradili stroje. Koža sa
spracovala v mestách, aj na dedinách. V mestách sa garbiari
združovali do cechov. Predstavujeme Juraja Lacka a jeho dvoch
synov Miloša a Juraja, ktorých okrúhle výrocie úmrtia si
tento rok pripomíname. Všetci traja Lackovci (spolu s
prostredným synom a bratom Brankom) stáli pri zrode
mikulášskeho kožiarskeho priemyslu, boli spolumajitelmi
rodinnej fabriky Jur Lacko a synovia a od roku 1916 aj Továrne na
podošvový remen Lacko, Pálka a spol. Aktívne sa zúcastnovali
náboženského, národného a politického života mesta i
regiónu. Otec Juraj Lacko st.(1838 – 1922)so svojim
mladším bratom Ondrejom vybudoval z malej remeselníckej
dielne druhú najväcšiu garbiarsku fabriku v Liptovskom
Mikuláši. Pod názvom Bratia Lacko, neskôr Jur Lacko, od roku
1908 Jur Lacko a synovia bola známa po celom Uhorsku. Samotný Juraj
Lacko st. mal povest uznávaného odborníka, zasadal v porotách
hospodárskych výstav a roku 1885 bol vyznamenaný cisárskym Zlatým
krížom za zásluhy. V Mikuláši ho poznali ako
nábožensky a národne horlivého cloveka. V mladosti hral
ochotnícke divadlo, tri roky stál na cele spolku Slovenská beseda.
Dlhé roky pôsobil ako kurátor evanjelickej
vrbicko-svätomikulášskej cirkvi (1873 – 1918) a jej
štedrý mecén. Stál aj pri vzniku evanjelického spolku
Tranoscius. V roku 1898 financne podporil jeho založenie,
neskôr, tzv. lackovskou základinou, prispel na vydávanie
náboženskej literatúry. V dozornom výbore Tranoscia zasadal
dvadsattri rokov. Jeho štedrá ruka podporila i
mikulášsky evanjelický sirotinec, ktorého výborníkom bol od
roku 1917. Zasadal aj vo výbore Liptovskej župy,
mikulášskom obecnom zastupitelstve, bol správcom
Priemyselnej banky. S manželkou Ludovikou Ballovou vychovali
troch synov Miloša, Branka, Juraja a jedinú dcéru Darinu.
Juraj Lacko sa dožil vysokého veku, zomrel 17. marca 1922 ako
83-rocný. Jeho nekrológy uverejnili Národné noviny, Slovenský
denník i mikulášsky Republikán.
Jeho najstarší syn Miloš Lacko (1865 – 1942) sa
tiež vyucil za garbiara. Odborne vzdelaný a výborne jazykovo
vybavený cestoval po svete ako nákupca surovín. Vplyv rodinného
prostredia ho priviedol k cirkevným aktivitám i do Slovenskej
národnej strany. Pred rokom 1918 bol clenom jej ústredného výboru,
zúcastnoval sa dôležitých porád v Martine i Budapešti.
Jeho podpis nájdeme pod známou martinskou Deklaráciou slovenského
národa z 30. októbra 1918. V prvých hektických dnoch po vzniku
Ceskoslovenskej republiky sa v dome Lackovcov schádzali na poradách
národovci z celého Liptova. Miloš Lacko sa podielal na
konsolidácii pomerov ako clen obecného výboru aj Liptovského výboru
Slovenskej národnej rady. V evanjelickej a. v. cirkvi pôsobil vo
funkciách mikulášskeho presbytera, predsedu stavebného
výboru vrbicko-svätomikulášskej ev. cirkvi a
inšpektora evanjelickej a. v. cirkvi v Liptovskej Sielnici.
V rokoch 1913 – 1942 stál pri kormidle Tranoscia ako jeho
podpredseda. Celý život sa venoval turistike a športu.
Ked jeho vrstovník Kornel Stodola doviezol do Mikuláša prvé
lyže, hned sa zaradil k ich vyznávacom. V manželstve s
Máriou Bujnovou sa narodili synovia Miloš a Vladimír. Obaja
chemickí inžinieri pokracovali v otcových garbiarskych, ale aj
športových šlapajach. Juraj Lacko ml. (1873 –
1952), tretí syn Juraja Lacka absolvoval gymnázium v Kežmarku,
obchodnú školu v Budapešti i garbiarsku školu
vo nemeckom Freibergu. V rodinnom podniku viedol úctovnú agendu. V
septembri 1901 bol zvolený do výkonného výboru Slovenskej národnej
strany horno-liptovského volebného okresu. V roku 1905, pocas
pamätnej volebnej kampane Emila Stodolu do uhorského snemu, bol
jeho kortešom v Trnovci. V novembri 1906 sa oženil s
Máriou Pálkovou. Narodili sa im deti Viera, Juraj a Jelena. S
manželkou sa ako clenovia spolku Tatran venovali ochotníckemu
divadlu. Juraj Lacko ml. pôsobil ako predseda správy Liptovskej
úverovej banky v Liptovskom Sv. Mikuláši, clen správy
Sedliackej banky v Bratislave. Vykonával funkciu kurátora
mikulášskeho cirkevného zboru a clena dozorného výboru
Tranoscia (1909 – 1924). V decembri 1925 bol zvolený za clena
Dozorného výboru Družstva Demänovských jaskýn. Bol aj clenom
Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spolocnosti.
Ku zisteniu súradníc k tejto mysterke vám stacia len tieto
obrázky:
Kes sa nenachadza na uvedenych
suradniciach!!! Pozor na velke zamuklenie!!! Prosím, po zalogovaní
kešku dôkladne vrátte spät, nech ju nie je
vidno!!!
Free counters