.. NEVYSLAPANOU
CESTOU
"Kedže je cesta nekonecná, len tak krácat dopredu nemá
zmysel. Dôležitý je smer."(Primo Mazzolari)
Kazdy z nas chodi zivotom po roznych chodnikoch, cestach, vodach,..
Mnohi z nas ale boli v zivote zvedeni na zle chodnicky a uz
nevedeli, alebo nedokazali vysliapnut mimo tento chodnicek. Tieto
chodnícky vedu cez tmave ulice az do ciernych podchodov a tunelov,
tunelov, v ktorych ked sa otocite, nevidite na konci svetlo. Ked sa
sem niekedy niekto dostane, cesta naspat je velmi tazka, ale nic
nie je stratene, staci zostat stat na vlastnych nohach a nepotknut
sa. Alebo mat niekoho, kto vas nepusti na zem, a vy nespadnete do
hnusnej splaskovej vody.
„Ak najdes v zivote cestu bez prekazok, urcite nevedie
nikam.“ Cize nic nie je zadarmo, kazdy ciel, kazda slast
nieco stoji. Ked sa postavime celom k muru a zacneme ho prerazat
hlavou, nikdy to nie je bezbolestne, preto je zivot tazky. V zivote
sa dostavame aj na rozne krizovatky, ale vacsina z nas vidi iba
cestu doprava, alebo dolava. Malokto rozmysla nad tym, ze nemusi
ist po vybudovanej ceste, ze moze najst v zivote skratky, ze si
moze zvolit uplne novu cestu, cestu, po ktorej predtym nikto
neslapal. Je to ako ked si slapete cestu cerstvym snehom a pozriete
sa za seba. Kolko ludi ide vo vasich stopach a kolko ide mimo nej?
Samozrejme vsetci idu za vami ako take ovecky a touto cestou uvidia
iba to, co vy a zaziju iba to, co vy.
V zivote ale existuju aj ine krizovatky. Ked natrafime na dve
alternativy. Jedna ako krasna asfaltova cesta, po ktorej mozete
kracat aj bosy. Alebo je to cesta (takmer) nepriechodnou dzunglou.
Je jedno, ci sme vhodne obleceni a mame macetu, vedzte, ze ked sa
budete predierat touto dzunglou, ked vas to bude stat vela potu,
vela skrabancov, vela stipancov od komarov, ale to kam ta cesta
bude viest, pochopite az na konci preco nie ste blazon, ale
skutocny dovod vyberu tejto cesty. Ked uz vykrocite na tuto cestu,
nezacnite cuvat, nenechajte sa odradit, pretoze ked sa uspokojite s
malom, nikdy nedosiahnete vela a tym padom nikdy neuspokojite svoj
chtic alebo svoje pudy. (Samozrejme vsetko treba brat s pokorou.)
Radsej zastante, nadychnite sa cerstveho vzduchu, vydychajte sa a
po pauze pokracujte.
Vela ludi sa ale na zlej ceste ocitlo od samého startu. Myslia si,
ze zivot nestoji za vela, ze tato cesta do spodin ma jasny koniec a
jasny priebeh. Ale nie je to tak, kazda cesta ma svoje odbocky, z
kazdej cesty sa da zist. Ucinne zbrane sa volaju nadej, viera, mat
svoj sen a svoj ciel.
Aj v geocachingu sa stretáváme s touto situaciou. Urcite je znama
vec, ze najlepsiu cestu najdete, az ked idete od kesky. Toto
chodenie „za sipkou“ sa da lahko prirovnat k tejto
problematike, pretoze ideme kazdy svojou cestou, kazdy si zvoli, ci
ide pohodlne pol hodinu po ceste, alebo to da za 10 minut krizom
cez les. Vrstevnice sa zuzuju, ale o to moze byt z kesky krajsi
zazitok...
Keska sa nachadza na
uvodnych suradniciach.
