Most je dopravna stavba spajajuca brehy riek (jazier, mori a podobne) alebo udoli alebo tvori mimourovnovu dopravu napr. nad zeleznicou alebo mimourovnovu krizovatku. Ucelom mostov je zabezpecenie prechodu ponad prekazku.
Dejiny
Prvymi mostami boli pravdepodobne primitivne lavky z kmenov stromov. Pokrok v technologiach umoznil stavat drevene mosty (pripadne s kamennymi piliermi) alebo zavesene lavky (Inkska risa).
V rimskej risi poznali klenbu, vdaka ktorej bolo mozne stavat mosty z kamena. V blizkosti velkych miest sa stavali akvadukty (niektore z tychto stavieb stoja dodnes). Po pade rise stavitelia v nastupnickych statoch nadviazali na rimske vedomosti. Romanske mosty priamo vychadzali z rimskych vzorov. Nastup gotiky a rozvoj mocnych kralovstiev konstrukciu mosta zdokonalil. Mosty sa stavali s vacsimi oblukmi. S nastupom renesancie doslo k dalsej zmene. V 16. storoci mali mosty lahsie piliere (Pont Neuf v Parizi), navyse uz boli stavane sirsie.
Velke zmeny vo vystavbe mostov priniesla industrializacia. Rozvoj zeleznice zvysil dopyt po tychto stavbach, ktore museli byt lacnejsie a odolnejsie. Najprv sa stavali este drevene mosty a viadukty z kamena a tehal. Postupne bola stale viac vyuzivana liatina. Prvy most zo zeleza bol postaveny roku 1779 cez rieku Severn v Anglicku. Akonahle sa vsak zlepsila vyroba ocele, sa mohli stavat mosty ocelove. Velky dopyt po zeleznicnych mostoch viedol k tovarenskej vyrobe zo standardizovanych dielov (typicky priehradove nosniky, prefabrikacia).
V 19. a 20. storoci dosiahla ocel takej pevnosti, ze mohli byt vybudovane mosty retazove a lanove o velkych rozpatiach.
V 20. storoci bol pre konstrukciu mostov a viaduktom rozhodujuci beton, zelezobeton a predpaty beton. Z tychto materialov a technologickym postupom sa vyrabali prefabrikaty (nosniky, piliere, rimsy, ...).
Typy mostov
Podla konstrukcie:
Prvymi mostami boli pravdepodobne vhodne polozene a dostatocne silne kmene - most tohto druhu je znamy ako tram. Takyto tram je namahany sucasne tlakom (pri hornom povrchu) a tahom (pri spodnom povrchu). Stredna cast prierezu tramu je zatazovana menej, preto sa tu moze usetrit material. (Prikladom je profil tvaru I alebo nerovnomerne rozdelenie vystuze v zelezobetone). Tram sa casto kombinuje s inymi konstrukciami mostov pre zvysenie ich tuhosti.
Z prirodnych materialov mozno na vhodnych miestach postavit aj lanovy most, ktory si vyzaduje pevne zakotvenie na oboch koncoch. Lano mosta je zatazovane vylucne tahom.
Treti zo zakladnych mostnych konstrukcii je klenba (obluk). V idealnom pripade je klenba zatazovane len tlakom, v praxi vsak pri nerovnomernom zatazeni nevyhnutne dojde k namahaniu tahom. Smelost (plochost) klenby sa meria velkostou vodorovnej sily (druha mocnina rozpatia delena vzopatim klenby, v metroch).
Podla konstrukcie na:
-
konzolovy most
-
visuty most
-
oblukovy most
-
zaveseny most
Podla pouziteho materialu:
-
drevene (tram, vesadlo, vzperadlo)
-
kamennej (klenba)
-
ocelove (tram - priehradove nosniky, klenba, lanovy most)
-
beton (klenba)
-
zelezobeton (klenba, tram)
-
predpäty beton (tram)
Podla ucelu:
Pohyblive mosty
Pohyblive mosty sa stavaju vacsinou tam, kde by trvaly most bol prekazkou (najma pre lodnu prevadzku).
-
Otocne mosty maju na jednej strane zvisly otocny cap, podla ktoreho sa most natoci po smere rieky.
-
Sklapacie mosty sa bud cele alebo polovicne sklopia do takmer zvislej polohy podla vodorovneho capu na opore alebo pilieri. Znamym mostom tohto typu je Tower Bridge v Londyne. Sklapacie mosty su tiez velmi typicke pre Holandsko. Vyskytujú sa aj mnohych dalsich, najma pristavnych, mestach (napr. mosty v Hamburgu alebo v ruskom Petrohrade).
-
Zasuvne mosty, je mozne aj take technicke riesenie, ked stredna cast mostovky sa zasunie pod obe krajne casti.
-
Zdvihacie mosty, cela mostovka sa zdvihne pomocou konstrukcie.
-
dalsie ponorne, preklopne, pontonove a ine
Tato stavba bola realizovana firmou Lesostav Zvolen, a.s. cca od jesene 2010 do leta 2011.
Najdes tu tiche, nicim nerusene prostredie, cisty zdravy vzduch, oteckov a mamicky na prechadzke s kocikmi. Ak chces, voda je cista a dobra, a v lete dobre osviezi. Oblast je priam stvorena pre naruzivych hubarov. Ba aj jedlych gastanov je tu neurekom. V nedalekej blizkosti sa zvyknu konat slavnostne vatry. Jedinou nevyhodou su chybajuce lavicky.
No, ale dost bolo teorie, vsak? Prejdime na vec. Preco si tu? Chces predsa najs poklad. Ten je samozrejme ukryty, ako povacsina ostatnych, na zatial neznamom mieste. Tak nezdrzujme a podme hladat.
Zacni na hore uvedenych suradniciach. Na budove je cislo. 23A. Dosad do "vzorca":
N 48° 40.[(A+1)(A-1)A] E 020° 36.[(A-1)00]
Suradnice ta zavedu ku miestnej ludovej kniznici, kde si vsimni dalsiu tabulku. 1B.
N 48° 40.[(B+2)(A+3)(B-2)] E 020° 36[(B+1)(B-4)(A+4)]
Ak stojis pred pamatnou tabulou, stojis spravne. 22.1.1C4D. Chod na:
N 48° 40.[(C-2)(D+1)(D-1)] E 020° 36[(D+1-1)(D-2)(B-4)]
Ked si dobre vsimnes, na tomto mieste je rok 19EF, tak ho pouzi tu:
N 48° 41.[(F+2)(A-D+E)(E-2)] E 020° 36[(E+3)(E-A)(B+E)]
Ak si sa dostal az sem, vies co mas robit. 19GH. Poklad hladaj tu:
N 48° 4(G-E).[(H-A)(C-3)(H-F)] E 020° 3(E+F)[(B+A-1)(F+1)(D+E+A-G-F)]
AKO VYZERA TENTO MOST DNES, UVIDIS NA VLASTNE OCI
STASNE A VESELE HLADANIE...
Free Counter
1.3.2012 - zalozenie kesky
11.4.2012 - vymena logbooku za logbook # 2