Kedysi davno zil jeden pracovity chlapec, ktory nemal rodicov. Bol velmi skromny, prijemny a laskavy. Zivil sa tazkou pracou v nedalekom kamenolome. Jedného vecera odisiel z prace ako posledny. Veselo sa zdravil stromom i kvetom, az sa dostal na akusi nivu. Trava v noci prijemne stekli, to mu trochu pohladilo tvrde, bolavé nohy. I zbadal dievcinu, ktorá sedi pri potoku. Zamiloval sa na prvy pohlad do jej plavych vlasov, do jej cistej tvare, do jej sibalskych oci i do jej srdca. Aj ona mu venovala lasku, hneď ako sa na neho pozrela. Celu noc sa rozpravali pod svitom luny. Po case si milenci slubili cistu lasku a rozhodli sa pre svadobný obrad. Svadba nebola velká, ved boli obaja chudobni.
Tradovalo sa, ze na svadbe musia vzdy miestni ludia pohostit permonika z nedalekej jaskyne. Preto sa mlady manzelsky par vydal ku vchodu do jaskyne a nechal tam permonikovi vsetko, co svadobni hostia nestihli zjest a vypit. Jedneho dna sa v kamenolome zjavil permoník. „Moj drahy priatel! Tvoja stedrost ma velmi potesila, tolko darov mi nedavaju ani bohati sedliaci. Preto ber aj ty z môjho pokladu.“ Usmial sa a podal mu semienko z jablka. Mlady zenich zasadil semienko a do druheho dna vyrastla na dvore jablon so zlatymi jablkami. Obaja mladi zacali byt bohati, radostni. Avsak v kazdom spinavom ludskom srdci sa nájde ta odporna zavist. Nebolo tomu inak ani v tomto pribehu. Ostatní ludia im zavideli. A ti darmozraci a nicomnici, ti zavistlivi neprajnici urobili nieco nestastne. Spilili jablon a cakali ako bude bohatstva ubudat. Permonik sa na zlych ludi nahneval a vsetkych vlakal do svojej jaskyne, kde sa potme tulaju snad dodnes. Mladi odisli za pracou do sveta a v dedine nezostala ani noha. Odvtedy sa tato dedina znova zaplnila ludmi ale na pamiatku a snad aj vystrahu pred zavistou a lakomostou byvalych obyvatelov sa vola Pusta Ves.
História kešky:
Založená a publikovaná - Kortezova bota, 24-03-2012
1. Adopcia - Tomazzo69 - 3.1. 2021
2. Zmena veľkosti - PET, mierny presun umiestnenia (5 metrov)
Zdroj obr.: RTVS