Laskár - obec sa vyvinula v chotári z osady Kabianka koncom 12. storočia. Spomína sa v roku 1419. Patrila hradnému panstvu Prievidza, od roku 1321 zemianskym rodinám, od 15. storočia rodine Laskár, od 18. storočia Berényiovcom, Erdődyovcom, Tarnóczyovcom. V roku 1553 mala 5 a pol porty a 2 opustené usadlosti, v roku 1715 mala 3 domácnosti, v 18. storočí mala mlyn, 12 poddanských domácnosti, 121 obyvateľov, v roku 1828 mala 25 domov a 175 obyvateľov. Boli roľníkmi a nádenníkmi. Po roku 1918 značná časť obyvateľov pracovala v stavebníctve. V roku 1938 štrajkovalo 800 robotníkov na stavbe vojenských objektov. V roku 1944 bola obec pripojená k Novákom.
Laskár bol kedysi samostatnou obcou, neskôr sa stal mestskou časťou Novák. Dnes je z neho neupravená lúka preplnená odpadkami.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa tvár osady Laskár pri Novákoch začala meniť. Pozemky miestnych ľudí odkúpili bane a ich domy zrovnali so zemou. Dôvodom boli bohaté zásoby uhlia v tejto oblasti. Podobný osud stihol aj laskársky kaštieľ, ktorý tam stál od roku 1546. Po peknej dedine dnes nie je ani stopy.
Kaštieľ je minulosťou
Súčasťou Laskára bol kedysi kaštieľ s parkom, v ktorom rástlo niekoľko vzácnych stromov. „Dodnes sú tam asi 200-ročné platany, ktoré by si zaslúžili ochranu,"
Zo 460-ročného kaštieľa už neostalo nič. Padol za obeť banskej činnosti. Nezachovali sa ani takmer žiadne jeho fotografie. Posledná známa je z 50. rokov minulého storočia. „Kaštieľ totiž patril štátu a stal sa z neho vojenský objekt. Zo strategických dôvodov bolo zakázané ho fotiť,"
Laskársky kaštieľ mal aj veľký historický význam. „Je to jediné miesto na hornej Nitre, kde v rokoch 1788 a 1789 pôsobila veľká osobnosť kultúrneho života, kardinál a reálny kandidát na pápeža Alexander Rudnay,"
Kaštieľ v Laskári
História dnes už neexistujúcej pamiatky siaha do roku 1546. Vtedy to bol vodný hrad obohnaný priekopou s vodou. V roku 1601 ho vypálili Bočkayovi hajdúsi počas prepadu, pri ktorom zahynulo asi sto sedliakov.
Nový majiteľ ho v roku 1799 zrekonštruoval do novorenesančnej podoby. Dal zasypať vodnú priekopu a namiesto nej vznikol zámocký park so vzácnymi platanmi.
Neskôr mala byť z kaštieľa škola alebo celookresná nemocnica. Napokon ho však znárodnili, stal sa majetkom ministerstva vnútra a vojenským objektom.
Na stenách sa našla pôvodná maľba zachytávajúca podobu pôvodného vodného hradu.