Skip to content

Frantiskova huta Traditional Geocache

Hidden : 9/14/2013
Difficulty:
2 out of 5
Terrain:
3 out of 5

Size: Size:   small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:


Františkova huta

Jednoduchá keška venovaná známym ruinám starej železiarne

Easy cache dedicated to the ruins of old ironworks



Prvé zmienky o železiarskom podnikaní na Orave pochádzajú zo začiatku 17. storočia. Pod vplyvom veľmi intenzívneho vyhľadávania rudy sa v druhej polovici l8. storočia začala v Nižnej vytvárať jedna z oblastí podnikania - železiarstvo. Na základe toho bola začatá výstavba železiarne v katastri obce Nižná. Začiatkom 19. storočia Oravské panstvo vlastnilo bane v Oraviciach v Chyžnom, v Zuberci, v Choči a tiež v Likavke pri Ružomberku. Po viacerých pokusoch o vybudovanie železiarní na rôznych miestach a po skúškach rudy dostalo Oravské panstvo v r. 1819 povolenie od Substituovaného banského súdu v Malužinej na vybudovanie železiarne pri Podbieli. V povolení sa uvádzali dve alternatívy-miesto povyše Podbiela, kde mal stáť pivovar a za potokom v katastri obce Nižná. Konečné rozhodnutie bolo železiareň postaviť v katastri obce Nižnej, kde stojí doteraz. Na jej výstavbu podpísali podnikatelia Jozef Dávid Lux, Liebman Polatschek a Wiliam Herz dohodu s Oravským panstvom, v ktorej sa hovorilo o výstavbe dvoch „ kuzní“ v rokoch 1836 a 1837 a o výstavbe vysokej pece v roku 1838. Do roku 1839 mali byť vystavené ostatné „kuzne". Podnikatelia získali bezplatne pozemok , drevo na stavbu a mnoho iných výhod. Pri stavbe pomáhal anglický technik Newbuild. Železiareň pomenovali
Františkova huta.

Dodavateľmi rudy mali byť bane v Juráňovej doline, v okolí Zuberca, Habovky a v Malatinej. V roku 1831 dostalo Oravské panstvo povolenie aj na ťažbu železnej rudy v Chocholovskej holi pri Čiernom Dunajci. Doprava rudy spôsobovala veľké problémy, najmä zo vzdialených baní. Keď zlé cesty za dažďa rozmokli, povozy zapadli do blata a ľudia museli nosiť rudu na chrbtoch. V roku 1840 sa spoločnosť, ktorá stavala železiareň, rozpadla pre vnútorné nezhody. Podnik však napriek tomu pracoval ďalej. Podľa archívnych prameňov tu v rokoch 1842-1843 pracovalo 22 občanov. Okrem nich tu pravdepodobne pracovali aj poddaní z okolitých dedín. Železiareň však neprosperovala a postupne upadala. Úlohu tu zohralo aj zrušenie poddanstva, nekvalitná ruda, zastaralé zariadenie a tiež hospodárska kríza v rokoch 1851-1861. Železiareň zanikla roku 1862. Dnes tu návštevník môže vidieť zvyšky stavby - obvodové múry, zostatok budovy, v ktorej boli mechy na vháňanie vzduchu do pece a za zvyškami hlavnej budovy železiarne je halda železnej rudy.



Happy Caching!


Additional Hints (Decrypt)

FX: mbmnqh crpr iynib, ivq sbgbuvag RA: oruvaq fgbir ba yrsg fvqr, frr sbgbuvag

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)