GC3JWC8 Zeleznicna stanica Roznava mesto (Traditional Cache) in Košický kraj, Slovakia created by RVPali

This cache has been archived.

Pali93: Ďakujem za návštevy

GC3JWC8 ▼

A cache by RVPali Message this owner

Hidden : 5/13/2012

Difficulty:

Terrain:

Size: Size: micro (micro)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Gemer patril medzi priemyselne rozvinuté regióny niekdajšieho Uhorska. Nachádzali sa tu ložiská železných a medených rúd a bola tu sústredená aj železiarska výroba. Okrem toho bohaté lesy poskytovali dostatok dreva a aj preto tu bol rozvinutý drevársky priemysel. Už v roku 1861 gemerskí podnikatelia žiadali Uhorský snem, aby Gemer bol napojený na železničnú trať Miskolc – Košice postavenú v roku 1860. Až 29. júna 1870 prijal uhorský snem zákonný článok XXXI o vybudovaní gemerských priemyselných železníc. Podľa toho zákona sa mali vybudovať tri železničné trate, z Bánréve cez Jesenské do Fiľakova, z Bánréve cez Plešivec a Rožňavu do Dobšinej a z Jesenského do Tisovca.

Náklady na trať z Bánréve do Dobšinej mali byť vo výške 5 074 tisíc zlatých. Napriek rôznym ťažkostiam bola trať postupne uvedená do prevádzky. Úsek z Bánréve do Rožňavy bol otvorený 1. mája 1874 a z Rožňavy do Dobšinej 20. júla 1874. No cestovný poriadok bol veľmi skromný, z Bánréve do Rožňavy a Dobšinej a späť chodil denne len jeden vlak. Aj napriek tomu zo železnice mali obyvatelia radosť a bola prínosom, len furmani boli nespokojní, pretože prišli o zárobok. Trať od Rožňavy vedie hornatým terénom, pričom sleduje tok rieky Slaná. Viac ako svojimi parametrami sa preslávila vzburami stavebných robotníkov, pretože ich pracovné a sociálne podmienky boli veľmi zlé.

Pôvodná trať z Plešivca do Rožňavy a Dobšinej sa zmenila po výstavbe trate z Rožňavy do Turne nad Bodvou. V súvislosti s výstavbou tejto trate bola vybudovaná nová stanica v Rožňave, ktorá bola ešte viac vzdialená od mesta. Táto stanica sa po uvedení do prevádzky stala prípojnou pre trať do Dobšinej. Pôvodná stanica Rožňava dostala nový názov Rožňava predmestie, medzi ľuďmi sa používal názov „malá stanica“, a pre novú stanicu ľudia používali pomenovanie „veľká stanica“.

Zabezpečovacia technika trate 167 zodpovedá charakteru trate a prevádzka sa tu s poslednom období riadila podľa predpisu D-3. Aj na tejto trati bola 3. februára 2003 zastavená osobná doprava, aj keď na krátku dobu bola doprava obnovená v úseku Rožňava – Rožňava mesto. Na osobných vlakoch tu pred zastavením osobnej dopravy chodili motorové vozne radu 810 a tiež 851.

Zaujímavosťou z histórie je, že ešte pred výstavbou trate z Bánréve do Dobšinej boli úvahy o pokračovaní trate z Dobšinej do Popradu, čím by vzniklo železničné prepojenie Gemeru a Spiša. Tento návrh podporovalo aj mesto Dobšiná, ktoré poverilo vypracovaním projektu budapeštiansku staviteľskú firmu bratov Grünwaldovcov. Plánovaná trať mala viesť údolím Dobšinského potoka, Hnilca, Vernárskeho potoka a Hornádu k železničnej stanici Poprad-Veľká, kde sa mala napojiť na Košicko-bohumínskú trať. Železnica mala viacerými mostmi preklenúť tri údolia a ich rozvodia pretnúť troma tunelmi, pod Dobšinským kopcom, Stratenskými vrchmi a Popovou. Trať mala byť dlhá 63 km a náklady sa odhadovali na 31 mil. korún. Na trati mali byť železničné stanice: Dobšiná nádražie, Dobšiná zastávka, Dobšiná píla, Dobšiná železiareň, Štefanovce, Stratená železiareň, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Pusté pole, Vernár, Hranovnica, Spišské Bystré zastávka a Kvetnica zastávka. Najvyšší bod trate mal ležať vo výške 936 m. Zo Štefanoviec sa predpokladalo vybudovanie prípojky do Spišskej Novej Vsi. Okrem tohto projektu sa uvažovalo o trati Betliar – Spišská Nová Ves, ktorý podporovala najmä Spišská nová Ves. Oba projekty boli prerokované na ministerstve dopravy Uhorska, ale ku konečnému rozhodnutiu nedošlo. Trať z Dobšinej bola najprirodzenejším spojením gemerskej železnice s Košicko-bohumínskou železnicou a mala aj vyšší vojensko-strategický význam, ale trať Betliar – Spišská Nová Ves bola zase výhodnejšia ekonomického hľadiska, pretože náklady sa predpokladali vo výške 20 mil. korún. Po vypuknutí prvej svetovej vojny a rozpadom Uhorska myšlienka výstavby uvažovaných tratí stratila na aktuálnosti, i keď sa aj neskôr viac krát táto myšlienka objavila, nerealizovala sa, žiaľ.

Zdroj: (visit link)

Stanice sú momentálne zdevastované a v okolí je neporiadok, žiaľ.

Pokračujte na ďalšiu kešku zo série: RV - Zeleznicna stanica predmestie (visit link)

Additional Hints (Decrypt)

Fgebz

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)