Erby alebo znaky miest patria k predmetom, ktore su tak uzko spojene s dejinami kazdeho mesta ako jeho nazov. Jednou z ich funkcii predsa bolo vyjadrovat nazov mesta. Znaky a erby vznikali uz v stredoveku, v 13. az 15. storoci. Ich vznik bezprostredne suvisi s administrativnou cinnostou mesta , pretoze listiny, ktore mesto vydavalo, museli niest jeho pecat. Pecat mala byt presnym a vystiznym znakom mesta, zacina sa v nej preto pouzivat okrem napisu (alebo aj namiesto neho - mnohi ludia este nevedeli citat) aj urcity nazorny znak, ktory mesto symbolizuje.
Rozdiel medzi znakom a erbom spociva v tom, ze znakom moze byt akakolvek figura, vytvorena a uzivana bez ohladu na pravidla erbovnictva. Pri erbe sa vyzaduje, aby bol umiestneny na stite, aby to bola tzv. heraldicka figura - zasadne svetskeho charakteru a aby bol vytvoreny podla presne vymedzenych zasad heraldickej tvorby - napr. pouzivanie len istych farieb a kovov, kladenie farieb na kovy a pod.
Spisska Bela nebola plnopravnym slobodnym kralovskym mestom. Pravne bola len mesteckom - oppidom - v ramci Spolocenstva Spisskych Sasov a jeho dalsich foriem. V dosledku toho nebolo nevyhnutne, aby od panovnika dostala riadny erb. Vsetky vyznamnejsie pravne ukony totiz prechadzali cez Provinciu spisskych Sasov, ktora disponovala erbom. Na druhej strane vsak ziadne zo spisskych mesteciek v minulosti nemalo tolko pecati ako prave Spisska Bela. Najstarsia znama pecat pochadza z 15. storocia. Je to tzv. mala pecat. V pecatnom poli ma vyobrazeny zvonec. Dalsia znama pecat od 16. storocia az do roku 1879 nesie postavu sv. Antona pustovnika - patrona chramu - v mnisskom habite, ktory drzi v pravej ruke palicu ukoncenu dvojramennym krizom, v lavej ruke svoj atribut - zvonec. Dalsi atribut sv. Antona - osipana - sa nachadza len na najstarsej znamej velkej pecati zo 16. storocia. Az koncom 19. storocia si Spisska Bela rozmnozila svoj znak. Pecatne pole je stepene. V jeho pravej polovici je postava sv. Antona s dvojkrizom a zvoncom, vyobrazena ako predtym. V lavej polovici na paziti stoji medved, za nim niekolko (4 - 7) ihlicnatych stromov, v pozadi styri skalnate vrchy. Tato cast znaku ma bezpochyby symbolizovat Vysoke Tatry, ktorych cast patrila do chotara Spisskej Belej. Do znaku sa dostala akiste pod vplyvom rozvijajuceho sa cestovneho ruchu. Tento znak pouziva Spisska Bela dodnes.
Po viacerych vyskumoch (prvy roku 1819) a vdaka modernemu heraldickemu a sfragistickemu vyskumu dnes pozname presny a heraldicky spravny erb Spisskej Belej. Donedavna totiz nebola znama zatial najstarsia afragisticka pamiatka Spisskej Belej, pecat z 15. storocia s vyobrazenim zvonca. Zvonec v nej nie je nahodou. Je to atribut, symbol sv. Antona pustovnika, ktory je patronom mesta a tunajsieho rimskokatolickeho chramu. Preto erb mesta ma tvorit strieborny zvonec, umiestneny na cervenom stite, pricom pri farebnom zobrazovani sa strieborna farba nahradza bielou. Mozno povedat, ze tu ide o erb skutocny, pravy a stary, ale aj o erb velmi vystizny, neprotireciaci znaku, ktory mesto po starocia uzivalo.
Svaty Anton Pustovnik, nazyvany aj Opat, pochadzal z bohatej krestanskej rodiny. Narodil sa okolo roku 251/52 v severoafrickom Kome v Egypte. Ked mal 20 rokov, zomreli mu obidvaja rodicia. Anton prevzal starost o rodinny majetok a o mladsiu sestru. To vsak netrvalo dlho. Ked raz Anton pri navsteve bohosluzieb pocul slova evanjelia: "Ak chces byt dokonaly, predaj vsetko, co mas, a rozdaj chudobnym..." (Mt 19, 21), rozhodol sa prijat tuto Jezisovu vyzvu. Nieco z majetku dal naboznym zenam so ziadostou, aby sa postarali o jeho sestru, a vsetko ostatne rozdal. On sam zacal viest prisny pustovnicky zivot v modlitbe, sebazapierani a vo fyzickej praci. Najprv zil v blizkosti rodneho mesta. Neskor ho tuzba po vacsej samote priviedla do skalnej jaskyne v Libyjskej pusti a napokon do pustych vrchov medzi riekou Nilom a Cervenym morom.
Anton zomrel vo vysokom veku asi 105 rokov. Zivotopisy uvadzaju ako datum jeho smrti 17. januar 356. Jeho hrob ostal dlho neznamy. Podarilo sa ho objavit az za cisara Justiniana I. roku 561. Vtedy preniesli jeho telesne pozostatky do Alexandrie. No nie nadlho. Ked mohamedani dobyli Egypt, ostatky svateho Antona previezli (roku 635) do Carihradu. Odtial sa okolo roku 1000 velka cast ostatkov dostala do Francuzska, kde su od roku 1491 ulozene v kostole St. Julien v Arles.
CACHE: neobsahuje nic na pisanie - BYOP, Na uvedenych suradniciach je mestsky urad.
Zisti cislo X, dosad a vypocitaj.
4 15 06 24 11 03 15 04 20 15 03 09 09 12 15 10 28 19 09 10 25 16 11 00 24 05 09 19 01 00 29 15 04 05 03 1
N49 10.(X + 384) E020 27.(X - 312)
