Bitka pri Rozhanovciach sa odohrala v piatok 15. júna 1312 neďaleko Košíc medzi vojskom kráľa Karola Róberta z Anjou, posilneným o vojská spišských Sasov, rytierov rádu johanitov a vojskom Košíc, a vojskami Omodejovcov (synov nebohého palatína Omodeja), doplnenými o oddiely Matúša Čáka Trenčianskeho.
Na úvod sa pozrime ako celú udalosť opísali stredovekí kronikári:
„Roku pána 1312 kráľ Karol s vlastným vojskom obliehal kráľovský hrad zvaný Šariš, ktorý na príkaz veľmi mocného pána Matúša obsadil Demeter, syn Mikuláša. Tento Matúš, syn Petra z Trenčína, vyslal Demeterovi na pomoc proti kráľovi tisíc sedemsto najatých kopijníkov a tiež skoro všetku svoju vojenskú silu, aby svojou silou zahnali kráľa spod hradu. Na čelo tohto vojska určil už spomínaného Demetera a tiež Abu, nazývaného pekným alebo veľkým.
Keď sa kráľ dopočul, že prichádzajú, nazdával sa, že proti nim neobstojí a stiahol sa na Spiš, kde mu verní Spišiaci poskytli jazdcov aj pešiakov. S tými sa kráľ osmelil a napadol nepriateľov. Títo medzitým začali dobývať mesto Košice aby sa pomstili za smrť palatína Omodeja, tohto totiž v Košiciach Košickí Nemci - presnejšie Sasi - bez príčiny zabili. Keď im zvedovia ohlásili príchod kráľa, zanechali mesto a pustili sa smelo oproti kráľovi. Aj kráľ aj oni sa ponáhľali aby zaujali čo najvhodnejšie miesto na bitku, oni ale tam došli skôr.
Medzitým kráľ s vojskom v jednom údolí pri Hornáde vykonal sviatosť pokánia a prijal rozhrešenie, potom prijal telo Pána od vyššie spomenutých križiackych rytierov a tak sa pripravil na smrť. Tamtí pritom - zaťatí nepriatelia mieru - sa obliekli do zbroje a zo svahu jedného vrchu sa náhle spustili do spomínaného údolia, pripravení na boj proti kráľovi. Na deň mučeníkov sv. Víta a sv. Modesta v piatok, na svahu hory vypukla taká krutá bitka, aká ešte nebola v Uhorsku od čias Tatárov. [...] Kráľ získal slávne víťazstvo aj keď na jeho strane boli straty väčšie. Veríme a vyhlasujeme, že to bolo Božie dielo.“
Preklad z Veľkej obrazovej kroniky - Chronicon pictum (táto bohato iluminovaná kronika, predtým známa ako Viedenská obrazová kronika, bola dokončená v roku 1370 pre kráľa Ľudovíta z Anjou. Podkladom jej slúžili staršie predlohy z prvej polovice 14. storočia). Zdroj: www.roman2805.szm.com/rzh.htm
1. Predohra
V tom čase vrcholil spor medzi „oligarchami“ Omodejovcami a mestom Košice. Omodeja Abu, ktorý už roku 1304 prešiel zo strany Václava-Ladislava na stranu Karola Róberta a získal pre neho práve mesto Košice, 5. septembra 1311 v jednej potýčke zabili košickí mešťania. Omodejovi synovia žiadali súd a pomoc od kráľa. Karol Róbert bol však rozhodnutý túto situáciu využiť vo svoj prospech. 3. októbra 1311 bol vynesený rozsudok, na základe ktorého sa Omodejovci mali vzdať nárokov na Košice, kráľovi museli vrátiť Abovskú a Zemplínsku stolicu, banské mesto Gelnica, Spišský hrad a ďalšie kráľovské hrady. Museli sa podriadiť kráľovi a bez jeho povolenia nesmeli stavať ďalšie hrady. Omodejovci rozsudok prijali len formálne. Nadviazali spojenectvo s Matúšom Čákom a chystali odplatu.
V marci 1312 vyplienili okolie kráľovského mesta Blatný Potok. Kráľ sa vydal s vojskom proti Omodejovcom, ktorí sa stiahli na Šarišský hrad. 10. apríla 1312 ho začal obliehať, časť posádky sa po niekoľkých týždňoch vzdala, ale veliteľ hradu magister Demeter sa nevzdal. Koncom mája sa kráľ s vojskom stiahol zo Šariša na Spiš, lebo sa dozvedel o vojsku, ktoré vyslal na pomoc Omodejovcom Matúš Čák. Išlo o oddiel 1 700 obrnených žoldnierov, ktorý viedol Aba Pekný (nazývaný tiež Veľký). Kráľ zatiaľ na Spiši doplnil svoje vojsko o bojovníkov z radov spišských kopijníkov a spišských Nemcov.
2. Priebeh
Začiatkom júna sa vojsko Omodejovcov, doplnené o oddiel Abu Pekného, vyrazilo ku Košiciam, ktoré začali obliehať. Viedla ich k tomu pomsta za smrť otca, ako aj to, že Košice boli slabším súperom ako kráľovské vojsko. Karol Róbert sa preto urýchlene pohol pozdĺž horného toku Hornádu svojmu strategickému spojencovi na pomoc. Omodejovci prerušili obliehanie a postupovali proti kráľovi. V piatok 15. júna 1312 sa napokon stretli obidve vojská pri dedine Rozhanovce neďaleko Košíc.
Kráľ zaujal nevýhodné postavenie v údolí Torysy, zatiaľ čo jeho protivníci sa rozvinuli na úpätí kopca. Magister Demeter, ktorý velil čelnému oddielu omodejovských vojsk zaútočil na stred kráľovského vojska. Situácia kráľa bola kritická. Všetko nasvedčovalo tomu, že kráľ padne alebo padne do zajatia. Omodejovci začali posilňovať stred bojovej zostavy, čím však došlo k oslabeniu krídel. Vtedy proti ľavému krídlu Omodejovcov vyrazili rytieri rádu johanitov (v tom čase v Uhorsku čo sa týka výzbroje a disciplíny najlepší vojaci), ktorí toto krídlo zmietli a uľahčili stredu bojovej zostavy. Kráľovi navyše prišiel na pomoc aj oddiel Košičanov, ktorý napadol jedno z krídel. Onedlho padol magister Demeter aj Aba Pekný, čo spôsobilo útek oddielu Matúša Čáka. Protiútok Karola pod zástavou johanitov (kráľovský zástavník Gurke padol v prvej časti bitky) následne rozhodol o osude bitky. Do bitky zasiahli od juhu aj vojská Košičanov a spišských Sasov, čím bol dokonaný zmätok v radoch omodejovských vojsk, ktoré začalo ustupovať.
3. Záver a dôsledky
V krvavej bitke z veľkými stratami zvíťazilo kráľovské vojsko. Dobové kroniky uvádzajú, že to "[...]bola bitka akej od čias tatárskeho vpádu do Uhorska nebolo." Udalosť zachytil aj maliar, ktorý ilustroval obrázkovú kroniku niekedy po roku 1370. Po bitke Karol Róbert z Anjou skonfiškoval rozsiahle majetky Omodejovcov a ich najvernejších stúpencov a časť z nich daroval svojim najvernejším stúpencom. Bitka ukončila dlhoročnú faktickú vládu Abovcov na východnom Slovensku a predznamenala aj koniec faktickej vlády Matúša Čáka Trenčianskeho na zvyšnom Slovensku.
Z historického hľadiska je významné, že po prvý raz sa mesto (Košice) postavilo na odpor šľachte. Košickí mešťania po vzore západoeurópskych miest si hľadali svojbytné postavenie v štruktúre feudálnej spoločnosti.
Kráľ neskôr odmenil Košičanov viacerými privilégiami, ktoré razom spravili z Košíc jedno z najvýznamnejších miest Uhorska. Nástupca Karola Róberta, Ľudovít Veľký mestu udelil, aj za zásluhy v bitke, vlastný erb. (7. mája 1369 dostáva mesto erbovú listinu).
4. Rekonštrukcia bitky
Už v roku 2011 (699. výročie) sa uskutočnil nácvik hitorickej rekonštrukcie bitky na úpätí Košickej hory neďaleko obce Beniakovce, ktorý bol len generálkou na oslavy sedemstého výročia. Samotné oslavy sa uskutočnili v roku 2012. 15.6. 2012 bol pri Obecnom úrade v Rozhanovciach odhalený pamätný obelisk pripomínajúci túto dôležitú historickú udalosť. Následne v sobotu 16.6. 2012 presne 700 rokov a jeden deň po tejto historickej udalosti prebehla nad obcou Beniakovce rekonštrukcia bitky spojená aj z ďalším atraktívnym programom (ukážky tredovekého života, ochutnávka jedál), odhadom sa akcie zúčastnilo asi 7000 - 9000 ľudí. Podujatie preto neušlo ani pozornosti médií (
viac tu). Pri príležitosti výročia bola vydaná aj poštová
známka.
5. K samotnej cache
Táto multi-cache Vás prevedie od pamätného obelisku pred obecným úradom v Rozhanovciach, ktorý je venovaný Bitke až k jednému z možných miest bojov medzi vojskami kráľa a odbojnými feudálmi. Tu sa zas môžete prejsť po chodníku "stredovekého času", ktorý tu bol vybudovaný pri príležitosti rekonštrukcie Bitky. Keďže sa jedná o dlhšiu trasu (cca 4 km) odporúčam ju absolvovať na bicykli alebo autom (čo nevylučuje aj pešiu prechádzku). Po ceste sa dozviete nielen zaujímave historické fakty spojené s Bitkou, ale aj mnoho zaujímavých informácií o obci Rozhanovce. Dúfam, že sa Vám bude tento malý výlet do histórie páčiť :). Odporúčam absolvovať jednotlivé zastávky v poradí STAGE1, STAGE2, STAGE3, STAGE4 ;-)
PS: Časom by mala pribudnúť aj anglická verzia :).
PPS: Budem rád ak sa podelíte so svojimi zážitkami v logoch (online alebo aj v logbooku) a pridáte aj nejaké foto :-)