|
K tejto keske je mozne dostat sa minimalne dvoma cestami. V oboch pripadoch zaparkujte pred budovou Obecneho uradu (stage PARKING). My odporucame ist cestou naucneho chodnika Miroslava Poliscuka.
Cas prehliadky jeho 10 zastavok (10km okruhu) s 277 metrovym prevysenim trva 4 hodiny. Je venovany Ing. Miroslavovi Poliscukovi – osobnosti tohoto regionu, ktory sa stal symbolom lasky a ucty k prirode, k jej krasam a hodnotam. Jednotlive zastavenia vyzdvihuju prirodne, kulturne a historicke hodnoty tohoto uzemia. Popisuje ich sprievodca naucnym chodnikom i desat informacnych tabul. Zelena (naucna) znacka vedie pohorim Nastaz a tiahne sa v blizkosti statnej hranice s Ukrajinou.
Chodnik bol otvoreny v roku 2001, ale zub casu sa na informacnych tabuliach uz podpisal. Preto pridavam tento popis a aj par stage-ov pre lepsiu orientaciu v terene.
Zastavenie prve: Co Vas caka?
Uvodny informacny panel nachadzajuci sa pred budovou Obecneho uradu v Ulici poskytuje zakladne udaje o naucnom chodniku. V jeho blizkosti je umiestnena pamatna tabula Ing. Miroslavovi Poliscukovi, ktoremu je chodnik venovany. V roku 1965 bol zakladatelom Zboru ochrancov prirody pri Narodnom muzeu v Prahe - prvej dobrovolnej ochranarskej organizacii na Vychodnom Slovensku. Po vyhlaseni CHKO Vychodne Karpaty bol jednym z jej prvych pracovnikov. Vyraznou mierou sa pricinil o zachranu pralesovitych rezervacii Stuzica, Jaraba skala, Plasa a Rozok.
Zastavenie druhe: Vitajte v NP Poloniny a MBR Vychodne Karpaty
Panel poskytuje zakladne informacie o uzemi Narodneho parku Poloniny - Medzinarodnej biosferickej rezervacii Vychodne Karpaty. Vyhlaseny bol Nariadenim vlady SR c. 258 zo dna 23.9.1997 s ucinnostou od 1.10.1997. Vymera jeho vlastneho uzemia je 29 805 ha, ochranne pasmo ma 10 973 ha. Najhodnotnejsie casti narodneho parku su chranene v maloplosnych chranenych uzemiach – 7 narodnych prirodnych rezervaciach (Stuzica, Havesova, Riaba skala, Rozok, Plasa, Stinska, Pod Ruskym), 12 prirodnych rezervaciach (Bahno, Borsuciny, Bzana, Gazdoran, Hlboke, Hrunok, Ruske, Stinska Slatina, Struznicka dolina, Sipkova, Udava, Ulicska Ostra) a 1 prirodnej pamiatke (Ulicka). V roku 1993 bolo toto uzemie zapisane do zoznamu medzinarodnych biosferickych rezervacii pod nazvom MBR Vychodne Karpaty spolu s prilahlym uzemim Polska (Bieszczadsky narodny park, Cisniansko-Wetlinsky park krajobrazovy, Park krajobrazovy Doliny Sanu). V roku 1999 boli k tejto biosferickej rezervacii priclenene chranene uzemia na Ukrajine (Uzansky narodny prirodny park, Nadsjanskyj regionalny krajinny park), cim vznikla prva trilateralna biosfericka rezervacia na svete. V roku 1999 ziskal Narodny park Poloniny prestizne ocenenie Diplom Rady Europy. V suvislosti so vstupom do Europskej unie bolo uzemie NP Poloniny zaradene do europskej siete NATURA 2000. Tvoria ho 2 typy uzemi – Chranene vtacie uzemie Bukovske vrchy a uzemia europskeho vyznamu Bukovske vrchy, Stinska a Ulicka .
Zastavenie tretie: Stare stromy v parku vypovedaju
Stred dediny patri staremu historickemu parku, uprostred ktoreho stal do 80. rokov 20. storocia polovnicky kastiel z polovice 18. storocia. Parkovu zelen dotvaraju dreviny, ako jasen stihly (Fraxinus excelsior), lipa malolista (Tillia cordata), hrab obycajny (Carpinus betulus), dub letny (Quercus robur), vzacna borovica hladka – vejmutovka (Pinus strobus), cudzokrajne stromy dub mociarny (Quercus palustris) ci dub cerveny (Quercus rubra). V minulosti tu rastol aj ojedinely dub sarlatovy (Quercus coccinea).
Zastavenie stvrte: Na miestach vecneho odpocinku
Naucny chodnik prechadza miestnym cintorinom, kde sa na vyvysenom kopci nachadza murovana grecko-katolicka cerkev z roku 1867. Vedla nej je vzacna drevena zvonica z 20. rokov 20. storocia. Sucastou arealu je zrekonstruovany vojensky cintorin z 1. svetovej vojny, kde je pochovanych 71 vojakov.
Zastavenie piate: Po stopach starej uzkokolajky
Naucny chodnik v tejto casti trasy informuje o lesnych uzkokolajkach, ktore viedli tymto uzemim. Zaciatkom 20. storocia bol transport dreva starym furmanskym sposobom nahradeny lesnymi zeleznicami. Stopy po uzkorozchodnych tratiach sa na niektorych miestach zachovali dodnes.
Zastavenie sieste: Zivocisstvo
Posledna zastavka naucneho chodnika patri risi zvierat. Uzemie narodneho parku vynika pocetnostou zivocisnych druhov i vyskytom velkych seliem. Pozornost si zasluzia vlk dravy (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), medved hnedy (Ursus arctos), vydra riecna (Lutra lutra), macka diva (Felix silvestris), ktore su trvalymi obyvatelmi tunajsich lesov. Dnes sa k nim radi i zubor hrivnaty (Bison bonasus). Vodne toky Ulicka a Zbojsky potok su vyznamne predovsetkym svojou genofondovou hodnotou vyskytu ryb v ramci Slovenska. Z doteraz zistenych 23 druhov ryb az jedna tretina patri k vzacnym a ohrozenym – hruz Kesslerov (Gobio Kessleri), hruz fuzaty (Gobio uranoscopus), mihula potiska (Eudontomyzon danfordi), plz zlatisty (Sabanejewia aurata) a pod.
Zastavenie siedme: Poklady Nastazu
Najvyraznejsim horskym masivom pri Ulici je Nastaz, ktory zacina na Ukrajine pri Velkom Bereznom a konci na Slovensku pri Stakcine. Siedmy informacny panel sa nachadza na mieste zvanom Valalstina, na lokalite, kde v minulosti stal polovnicky kastielik. Dal ho postavit grof Thielle Wienckler na prelome 19. – 20. storocia. Bol prepojeny s polovnickym kastielom v dedine, tzv. grofskou cestou. Tu dodnes lemuje aleja cudzokrajnych drevin – duba cerveneho a duba mociarneho. Svedectvom niekdajsieho kastielika su uz len jeho zachovale zaklady a stara studna.
Zastavenie osme: Uprostred lesa
Az 90% uzemia narodneho parku tvoria lesy. O ich rozdeleni na prirodne, prirozdene a umele informuje dalsi panel. Najcennejsimi su prirodne lesy – pralesy – clovekom nenarusene alebo len malo narusene. Este na konci 19. storocia zaberali obrovske plochy uzemia. Dodnes sa zachovali predovsetkym v maloplosnych chranenych uzemiach – v prirodnych a narodnych prirodnych rezervaciach (Stuzica, Jaraba skala, Plasa, Havesova, Borsuciny, Sipkova, Udava). V okoli Ulica sa prirodne lesy zachovali v NPR Rozok a PR Ulicska Ostra.
Zastavenie deviate: Pohlad v siru dial (hladaj kesku)
V tejto casti chodnik otvara uzasne panoramy z vyhliadkovej veze na Holici (538 m n.m.). Rozsiahle pohoria obratene k juhu Slovenska su vyhasnute sopky Vihorlat a Popricny. Na vychode sa rozprestieraju ukrajinske poloniny, najvyssia z nich – polonina Runa - sa tyci do vysky 1479 m n.m. Sever uputavaju najvyssie casti Bukovskych vrchov. V ich pozadi vidiet vzdialene polske Bieszczady.
Zastavenie desiate: Nasa kvetena
Bukovske vrchy su poslednym clankom Vychodnych Karpat na nasom uzemi, preto ma Narodny park Poloniny vyznamne postavenie vo fytogeografii Slovenska. O najvzacnejsich druhoch rastlin tohoto uzemia, predovsetkym endemitoch, informuje siesty panel. Radime k nim prilbicu chlpatoplodu (Aconitum lasiocarpum), scilu Kladneho (Scila Kladneho), zvoncek jedlovity (Campanula abietina), cemericu purpurovu (Helleborus purpurascens), klincek bradaty nakopeny (Dianthus compactus). Zo vzacnych a ohrozenych druhov rastlin v Ulicskej kotline rastie skopolia kranska (Scopolia carniolica), perovnik pstrosi (Matteutsia struthuiopteris), telekia ozdobna (Telekia speciosa).
zdroj: http://www.sopsr.sk
|