Zaujímavý pamätník sa nachádza nad Kokošovcami, medzi rekreačnou oblasťou Sigord a oblasťou Šťavica. Je to na trase bývalého kanála slúžiaceho pre splavovanie dreva.
Rok 1752 bol pre Soľnú Baňu (dnešnú časť Solivaru) prelomovým. Keďže v noci z 21. na 22. februára príval vody zatopil ťažnú jamu Leopold, musela sa úplne prepracovať aj technológia výroby soli z baníckej na systém odparovania soľanky. Na to bolo potrebné enormné množstvo dreva. Palivového dreva v Slanských vrchoch bolo dosť, problémom bola jeho preprava. Keďže preprava konskými povozmi bola veľmi drahá a neefektívna, pristúpilo sa k splavovaniu dreva v koryte riečky Delňa. Aj tento spôsob bol nedokonalý, pretože Delňa tiekla mimo soľného závodu a bolo potrebné vybudovať kanál z Dulovej Vsi, taktiež čiastočne regulovaná Delňa mala množstvo zákrut, drevo sa počas splavovania zachytávalo a kradlo. Preto sa pristúpilo k výstavbe jedinečného technického diela – kanála na splavovanie dreva. Projektantom bol architekt Ján Svoboda, staviteľom Jozef Lechner. Plán kanála z roku 1822 sa zachoval v Múzeu vo Svätom Antone.
Rekreačná oblasť Sigord je Prešovčanmi hojne navštevovaná, avšak málokto asi pozná prepis a význam textu na pamätníku vysekaného do skalného bloku na telese kanála (resp. úzkokoľajky v neskoršom období). Keďže tento nápis je vyhotovený v latinčine, ujal sa pomocný názov Latinský kameň. Dnes je prístupný pre peších turistov, cyklistov. Nájdeme ho pri lesnej ceste medzi strediskom Sigord a odbočkou do Rácovej doliny, ktorá patrí k širšiemu okoliu Šťavice. Latinský kameň leží na južnej strane cesty, teda bližšej k riečke Delňa. Môžeme k nemu prísť zo strany Sigordu i od cesty smerujúcej do Rácovej doliny (Šťavice).
Poveternostné podmienky, lámavá štruktúra kameňa, ale asi aj vandali zanechali svoje stopy. Niektoré znaky(písmená) sú už takmer nečitateľné. Vyhotovili ho talianski kamenári, majstri svojho remesla. Približný prepis textu v latinčine: PALLAS OPERE HOCCE OPPRESSIT HUG..ONUM RIVUM PUBLICUM VIM POSEIDONIS.1822. Prvou osobou, ktorá sa pokúsila preložiť latinský nápis, bola PhDr. Elena Urbancová, latinčinárka, z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Aj keď mala k dispozícii iba neúplný prepis textu bez bližších informácií, správne určila, že text znamená: Pallas týmto dielom spútala..., verejný potok – silu Poseidona.1822.
Totiž Pallas a Poseidon vždy súperili medzi sebou. Aténa v aténskej pevnosti Akropolis zasadila olivu, a tento dar uznalo dvanásť bohov za cennejší, ako prameň slanej vody, ktorý vytryskol po dotyku trojzubca Poseidona. Pre úplnosť treba dodať, že iniciátormi skúmania nápisu boli členovia Klubu slovenských turistov OPÁL Vranov nad Topľou, páni Lakatoš a Balog.
Veľkým posunom v poznaní faktov o kanáli na splavovanie dreva (vrátane pamätníka, systému splavovania, údržby a pod.) bol nález textu: Technický popis Solivarsko-sigordského kanála, technologický popis splavovania dreva, ktorý v Štátnom archíve v Nižnej Šebastovej bádateľ Zdenek Maruna z Prahy.
Zdenek Maruna, odborník na železnice, hlavne na úzkokoľajky, našiel pri pátraní po dokumentoch o úzkokoľajke rukou písanú správu, podpísanú v Kokošovciach dňa 25. septembra 1902 dvoma autormi: p. Bohunickým, uhorským kráľovským lesníkom, a Antalom Lonkayom, hlavným uhorským kráľovským lesníkom.
To nebolo všetko. Ešte viac však potešil „objav“ Zdenka Marunu na internete : objavil odborný lesnícky časopis Erdészeti lapok (Lesnícke zvesti). V elektronickej podobe. V čísle 1 z roku 1903 je článok Usztatócsatorna-e vagy vasút? V preklade to znamená Kanál na splavovanie alebo železnica? (PRIKLADÁM LINK) Je to vlastne nám už známy rukopis doplnený ďalšími informáciami a taktiež kresbami autora Antala Lonkaya. Tento nový prepracovaný článok v tlačenej forme podpísaný iba autorom Lonkayom je veľmi dôležitým zdrojom informácií o kanáli.
Na prvej kresbe tohto príspevku z Lesníckych zvestí sa môžeme dnes presvedčiť, ako približne vyzeral pomník s pamätnou tabuľou na počesť Solivarsko-sigordského kanála, teda ako vyzeral náš Latinský kameň. Táto kresba má veľkú výpovednú hodnotu. Vidno na nej postavu dievčaťa pri kameni, tesne vedľa kanála na splavovanie dreva. Kanál v tých miestach bol už vyhotovený z kameňa, a aj na tejto kresbe však vidno, že už v roku 1902 bol v pravom hornom roku tabule vypadnutý kus skaly.
Krátky preklad Dr. Urbancovej je teda správny. Lonkayov článok ho v texte potvrdzuje a hovorí obšírnejšie: Podľa príbehu z gréckej mytológie Pallas Aténa súťažila s Poseidónom, obaja sa usilovali ovládnuť Attiku. Kým Poseidon harpúnou vydobyl zo skaly vodu, Aténa stvorila pre krajinu omnoho požehnanejšie olivovníky. Preto sa podľa súdu bohov stala patrónkou Attiky, ľudia si ju ctili ako bohyňu pestovania stromov. Bola teda svojím spôsobom aj patrónkou lesníkov.
Práve dnešným lesníkom odporúčam, aby tento jedinečný autentický, takmer 190-ročný kamenný pamätník s pamätnou tabuľou bol zaradený do zoznamu Významných lesníckych miest na Slovensku a bol takto aj náležite chránený. Na území Slovenska, ba aj v širšom európskom kontexte predstavuje jedinečnú technickú pamiatku a svojim spôsobom nemá obdobu.
Kanál na splavovanie dreva slúžil až do obdobia prvej svetovej vojny, potom bola na jeho mieste vybudovaná úzkokoľajná železnička. Ale to je už iný príbeh. Treba ešte poznamenať, že jednou z obdivovateliek kanála bola aj naša známa cisárovná Alžbeta Bavorská, prezývaná Sisi, ktorá tu bola na pikniku pravdepodobne dňa 22.7.1895 po ukončení liečebného pobytu v Bardejovských kúpeľoch. V tom čase bol celý kanál funkčným dielom, dokonca v údolí Šťavice (kde sa konal piknik pri hornom prameni) bol aj jeden z privádzacích vodných žľabov pre napájanie hlavného kanála.
Na záver dodám presvedčenie, že pamätník v prírodnom prostredí Slanských vrchov si nájde nových obdivovateľov medzi obyvateľmi Prešova a okolia. A k obdivu pribudne náležitá ochrana zo strany štátu a taktiež lesníkov.
Text: Ján Ducár
Foto: MaJJoP
zdroje: 1 2 3