Pamätník protifašistickým bojovníkom
zavraždených pri ťahanovskom tuneli
V októbri roku 1944 bol zosadený dovtedajší regent, admirál Horthy, a namiesto neho nastolený ultrafašistický režim Ferenca Szálasiho (pôvodom bol Košičan), často tiež nazývaný ako režim Strany šípových krížov - nilašov. Začiatkom roka 1945, keď Červená armáda už bojovala na prístupoch ku Košiciam, začali sa nilaši denne dopúšťať vrážd svojich politických odporcov, ukrývaných Židov, vojenských zbehov alebo jednoducho len svojich osobných nepriateľov. Bohužiaľ, na časť týchto svojich výčinov si vybrali územia v bezprostrednom okolí Ťahanoviec.
Kronika obce Ťahanovce uvádza prvé popravy v areáli bývalých Gajdových kúpeľov, v takzvanej Štofkovej záhrade. Najprv tu nilaši popravili desať osôb a potom dvakrát po tri osoby. V lese blízko Chvalabohu zastrelili desiatich vojenských zbehov, ktorých ziapali pri razii v mestskej časti Džungľa. Vinou týchto obetí bolo to, že už odmietali bojovať v dávno stratenej vojne. No najhnusnejšiu akciu si nilaši nechali doslova na poslednú chvíľu. Deň pred evakuáciou mesta, čiže 17. januára 1945, bolo na porade nilašov rozhodnuté, že ešte pred príchodom sovietskej armády povraždia asi sedemnásť osôb, ktoré predtým zaistili a ukrutne mučili. Týchto nešťastníkov, ktorých neskôr povojnová propaganda označovala ako antifašistov a bojovníkov za krajší zajtrajšok, ktorí sa však nilašom hlavne pritrafili ako vhodné objekty na vybitie zlosti a nenávisti, potom skutočne aj povyše ťahanovského tunela zavraždili.
V kronike je uvedená aj doslovná výpoveď jedného z vrahov, Zoltána Rusinyáka, o akcii pri Ťahanovciach. Poskytol ju pri súde v Košiciach v roku 1959 (bol odsúdený na 25 rokov, stratu majetku a vyhostenie z Československa). Hovoril takto: "Pokiaľ ide o akciu pri ťahanovskom tuneli, niekoľko nilašov nasadlo na auto pred Nyilaskeresztes partom (Stranou šípových krížov - sídlili v takzvanom Andrássyho paláci na Hlavnej 81). Išli sme na Hlavnú ulicu 14 (dnes dom číslo 12), kde sme pribrali niekoľkých žandárov, a odišli na policajné riaditeľstvo (Moyzesova 19). Tam sme sa zoradili pred bránou naproti väznici. Keď som prišiel do väznice, zaistené osoby už boli postavené do radu a videl som, ako Várkoli formálne odovzdával tieto osoby Lórincovi. Neviem, kolko ich tam bolo, ale približne 12-15 ľudí. Boli zviazaní po dvoch za ruky. Neviem, kto ich nakladal na auto. Za spoluobžalovaných boli pri tejto akcii Kôrosi, Kalás a ja. Bolo nás tam asi pätnásť. Ozbrojili sme sa, ja som si bral pušku, aj Kórôsi a Kalás mali pušky. Pri ťahanovskom tuneli sa žandári postavili na pravú stranu, my nilaši na ľavú stranu. Zaistené osoby stáli v jednom rade. Potom zaznela salva žandárov. Zaznela i naša salva. Lórinc potom povedal, že musíme prezrieť, či sa nikto nehýbe. Obete sme potom dostreľovali, a to ja, Kôrôsi, Lórinc a ešte traja."
Túto hromadnú vraždu prežila istá žena. Výstrely ju iba ľahko zranili, a keď nilaši začali dobíjať obete, skotúľala sa do Hornádu, nechala sa chvíľu unášať prúdom a kdesi pod tunelom vyliezla na breh a bežala k Ťahanovciam. Nilaši ju, samozrejme, začali naháňať, ale žena sa im stratila medzi domami v časti zvanej Na hájiku. Ukryla sa v dome Gavreckých a zdržiavala sa tam do 19. januára. Potom zmizla nevedno kam. Bohužiaľ, jej meno ostalo neznáme.
***
Na tom mieste dnes stojí pamätník zavraždeným protifašistickým bojovníkom. Bol odhalený v januári 1970 a nachádzal sa na ňom text:
V januári 1945 boli na tomto mieste zavraždení protifašistickí bojovníci a odporcovia proti fašizmu.
Česť ich pamiatke!
1945-1970
Autorom pamätníka z kameňa, betónu, olova a bronzu bol akademický sochár Vojtech Löffler.
***
Cache sa nachádza priamo na súradniciach
Happy Caching