Autobusom na Tríbeč

Pre väščinu slovenských miest sa vznik verejnej dopravy datuje za prvej republiky. Základ tvorili železninčné trate, autobusova doprava sa rozvíjala pomaly. Československé štátne dráhy (CSD) vybudovali ako doplnok k vlakom svoje autosprávy, ktoré zabezpečovali autobusovú a nákladnú cestnú dopravu. Slovenska Autospráva mala sídlo v Bratislave. Vrámci podnikania jazdili aj sukromní koncesovaní dopravcovia. V roku 1938 vznikla prevádzka autosprávy vo Zvolene. S vozovnami BB, Luenec a Krivan mala 3 nákladne vozy Greistift a 5 autobusov Škoda 306 a 404. Autobusy jazdili na 3 linkách: Pliesovce - Modry Kamen, Krivan - Kokava a Banska Bystrica - Tajov. V roku 1946 jazdila Bystrica do Ružomberka, na Staré Hory a z Lubietovej na Sajby. Neskôr pribudli Donovaly a Brezno. Súkromníci jazdili do Sliacov, Jelenca, Lubietovej a na Kordiky.

Poverenik dopravy a verejných prác vydal 1.5.1946 rozhodnutie o Organizácii štátnej automobilovej dopravy na Slovensku. Na čele stáli Ústredna správa štátnej automobilovej dopravy na Slovensku a oblastné riaditeľstvo železníc pod ktore podliehali správy automobilovej prevádzky (autosprávy) v Bratislave, Piešťanoch, Zvolene, Štrbe, Kosiciach a Michalovciach, pod ne zas garáže a opravovne. Spolu bolo 40 garáží a 17 autostanic. Po vojne bola zničena hlavne železnicná infraštruktúra. Vozovy park bol zastaraný a veľmi rozmanitý. Na osobnú dopravu sa využívali aj upravené nákladné autá. Pre nedostatok náhradných dielov sa tieto nahrádzali dielmi z vyradených vozidiel iných značiek.




Prišiel rok 1948 a s nim paragraf 148 komunistickej ústavy podľa ktorého može byť pravidelná cestná doprava len národnym majetkom. "Pri budovani verejnej cestnej dopravy sa využívali skúsenosti prvej krajiny socializmu - Sovietskeho zvazu."

Podla zákona 311/1948 Zb. o národných dopravných podnikoch z 22.12.1948 vznikla od 1.1.1949 Československá automobilova doprava n.p.. Činnosť mohla začať od 1.7.1949 delimitaciou autospráv ČSD a pričlenením znárodnených dopravcov. Podnik ČSAD sídlil v Prahe, Slovensko malo na starosti Oblastné riaditeľstvo Bratislava. Budovanie podniku trvalo do konca roku 1949. Na strednom Slovensku bolo k dispozicii 95 autobusov a 64 nákladných áut, hlavne trofejnych (znárodnených). Vývoj si vyžiadal pružnejšie riadenie. Vládnym nariadenim c. 34/1952 Zb. o organizácii dopravy sa zriadilo 19 krajských národných podnikov, na Slovensku v sídlach krajov v Bratislave, Nitre,Košiciach, Prešove, na strednom Slovensku mali Žilina a Banská Bystrica vo svojich dopravnych závodoch 399 autobusov na 218 linkach a 460 nákladných automobilov. Metodicky ich ďalej riadila hlavná správa pri Poverenictve dopravy v Bratislave. Tú zrušili v roku 1956 a riadenie prešlo na KNV. Do roku 1960. V novom Stredoslovenskom kraji si okresné podniky riadili ONV. Krajské dopravné stredisko nezvládalo svoju úlohu koordinácie a od 1.4.1963 vznikli opať krajské podniky v Bratislave (14 DZ a 15 prevadzkární), Banskej Bystrici (12 DZ a 28 prevadzkární) a Košiciach (13 DZ a 14 prevadzkární).




V roku 1979 mal podnik pekné plány. Mnohé sú aktuálne aj dnes. Chcel sa perspektívne zamerať o.i.
- na skvalitnovanie osobnej dopravy, a to jednak doplnovaním a obnovou parku autobusov, jej spravidelnovaním a odstranovaním poruchovosti na tratiach
- vo zvýšenej miere sa bude presadzovať kultúra cestovania a v spolupráci s národnými výbormi riešiť budovanie autobusovych nástupišť a vačších čakární a prístreškov. Dokladnú prípravu výstavby autobusoveho nástupišťa v Banskej Bystrici.
- ďalej rozširovať mechanizáciu vybavovania cestujucich a zavádzať bezhotovostný styk v mestských dopravách. Výchovou posobiť na personál a tak zlepšovať jeho prácu, správanie a vystupovanie voči cestujúcim.

Technická úroveň dopravných prostriedkov sa zlepšovala a v súčasnosti (1979) má podnik ČSAD v prevádzke vozidlá s vysokou technickou úrovňou domácej aj zahraničnej výroby. Zlepšila sa ich kapacita, rýchlost az nad 100 km/h, výkony motorov nad 200 PS, znížila sa vonkajšsia hlučnosť na 92 dB ...

MHD zabezpečovali dopravné podniky v BB, Zvolene, Martine a Žiline. V roku 1962 prešiel Dopravny podnik mesta Banska Bystrica do ČSAD. Podobne to bolo aj s ostatnými MHD v kraji. Nové MHD v ramci DZ ČSAD vznikli v roku 1977 v Prievidzi, v roku 1978 v Luenci a Považskej Bystrici. Dnes SADky zabezpečujú MHD v 42 mestách a Banskej Bystrici. V Bratislave, Ziline, Kosiciach a Presove je samostatny dopravny podnik MHD.

Ak je niekto nespokojný s platom, v doprave boli priemerné zárobky následovné: v roku 1950 1326 Kčs, v roku 1960 1380 Kčs, v roku 1963 1573 Kčs, v roku 1970 2135 Kčs, v roku 1973 2306 Kčs a v roku 1980 uz 2689 Kčs. Týždenný pracovný čas bol povodne 48 hodin. V roku 1956 sa skrátil o 2 hodiny v sobotu na 46. Od roku 1966 sa pracovalo každú 2. sobotu, takže pracovný čas dosiahol 44 hodin týždenne. V septembri 1968 okrem ruskych osloboditelov panoval vo vsetkych prevádzkach aj 5-dnovy pracovný tyždeň.

V roku 1989 sa zmenila právna subjektivita podnikov ČSAD na štátny podnik. Dopravné závody sa zmenili na odštepné, skrátka OZ. Zakladateľom bol Krajsky národny výbor. Od 1.7.1990 založil ČSAD Dolný Kubín. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR bol založený ČSAD Žilina s.p. od 29.3.1991. Podľa zákona 298/1991 Zb. prešli od 19.11.1991 práva a povinnosti zakladateľa z ministierstiev vnútra a hospodárstva na Ministerstvo dopravy a spojov Slovenskej republiky. Na základe rozhodnutia ministra dopravy c. 85/93 z 8.12.1993 došlo k likvidácii jednotlivých krajských podnikov a k 31.12.1993 boli vytvorene samostatné podniky SAD (Slovenská autobusová doprava) a NAD (náakladná automobilová doprava). Osobná doprava je ďalej riadená prostredníctvom krajskych úradov. V roku 1994 sa sprivatizovala nákladná doprava. Len SAD Skalica a Stara Lubovna sa skúšobne sprivatizovali. SAD Skalica ako najmenšiu SAD predali vrátane nákladnej dopravy manažmentu podniku, v Starej Lubovni zas len osobnú dopravu. V roku 1999 došlo k opatovnému zlúčeniu SAD do 17 podnikov ako príprava na transformáciu a privatizáciu.








ZDROJ: http://www.kamim.sk/doprava/sad/historia.php
(koli prehladnosti som odsekol tabulky......)



Keška :

Na zadaných súradniciach krabica nie je, je tam zastávka. Súradnice krabice zistíte, ak správne zodpoviete na nasledovné otázky :

Kedy ide posledný spoj ( A = ......... ):
1. o 14.30 hod.
2. Odišiel Vám pred 5 minútami
3. o 22.30 hod.

Akými kartami sa dá platiť ( B = ......... ) :
4. iba Maestro
5. hocijakou kreditnou
6. Sedmovými

Na zadaných súradniciach je zastávka ( C = ......... ):
7. sad
8. žsr
9. Čsad

Zastávka je farby ( D = ......... ):
7. Žltej
8. modrej
9. ružovej

Železničné priecestie je od ZASTAVKY vo vzdialenosti ( E = ......... ):
6. menej ako 15 m
7. viac ako 15 m
8. Žiadne tu nie, čo by tu aj robilo - veď sme hlboko v lese

V čase Vášho príchodu je na zastávke ( F = ......... ):
9. Najmenej jeden geocacher
8. menej ako 10 ľudí čakajúcich na autobus a viac ako 10 ľudí čakajúcich na električku
7. viac ako 15 ľudí čakajúcich na vlak a menej ako 5 ľudí čakajúcich na autobus


súradnice krabice :
N48 29. A B C
E18 14. D E F

KONTROLA :
kontrolný súčet : A+B+C+D+E+F=41


Krabica sa dala umiestniť aj pri ZASTAVKE, ale aby ste to nemali také jednoduché, tak som ju umiestnil asi 400 m od nej. Z tohto miesta je celkom slušný výhlad na severnú stranu - to aby ste aj niečo videli.
Trasu zo Solčian, kade som to prešiel na bicykli si možete stiahnuť TU .