Skip to content

Americka pliaga v Karldorfe Multi-Cache

This cache has been archived.

FitReviewer: Ahoj,

je to škoda, ale táto geocache je deaktivovaná už príliš dlho a bez tvojej odozvy na žiadosti o jej údržbu a obnovu.


Prechodné deaktivovanie kešky slúži na vyriešenie iba krátkodobých problémov, aby ju mohol jej vlastník v rozumnej dobe opraviť, alebo obnoviť. Obvykle to bývajú 4 týždne, potom je odporúčané uvolniť miesto pre prípadné nové kešky v oblasti.


Z tohto dôvodu musím kešku teraz archivovať.
Prosím, ak sa ešte tak nestalo - vyzdvihni všetky jej pozostatky z terénu. Súčasťou hry Geocaching je aj zásada "Leave no trace" - nezanechať po sebe žiadne stopy, ktoré by mohli byť vnímané ako negatívny zásah do životného prostredia.


Ak sa predsa len ešte rozhodneš svoju kešku obnoviť, urob tak čím skôr, aby Ti nikto medzitým neobsadil miesto. Následne ma kontaktuj cez môj profil a nezabudni pripojiť GC kód tejto kešky. Geocache prejde nanovo review procesom a ak bude všetko v poriadku, môžem ju vybrať z archívu. Ak od archivovania ubehli viac ako 3 mesiace, alebo má mať obnovená keška inú podobu - odporúča sa radšej založiť novú cache s novým listingom.


Ďakujem za čas a námahu, ktorú si geocachingu doposiaľ venoval a za zážitky spojené s odlovom tejto kešky.

Matúš, FitReviewer - Volunteer Reviewer for Slovakia, www.geocaching.com
Geocaching.com Help Center

More
Hidden : 8/19/2012
Difficulty:
2 out of 5
Terrain:
2.5 out of 5

Size: Size:   small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:


[SK]

Pred viac ako sto rokmi sa Karlovou Vsou prehnala Americká pliaga! Proti zákerným biologickým zbraniam bojovali naši predkovia pomocou moderných metód genetického inžinierstva a chemických zbraní. Je to príbeh o tom, ako veda zvíťazila nad ničivou silou škodcov. Táto keška vás zavedie miesta, kde doteraz stoja nemí svedkovia tohto vzrušujúceho zápasu...

Snáď každý už počul o americkom chrobákovi – ktorý nám mal v 50. rokoch ukradnúť naše ťažko dopestované zemiaky. Tento chrobák ale Karlovu Ves obišiel – zemiaky sa tu nikdy vo väčšom nepestovali. Len málokto však vie, že pred 140 rokmi sa vo Francúzsku objavuje snáď ešte zákernejší hmyz. A pochádza – ako inak – z U.S.A...

Píše sa rok 1870. Zatiaľčo v Karldorfe (ako sa vtedy volala Karlova Ves) sa všetci obyvatelia usilovne venujú vinohradníctvu a na vinobraní oslavujú ďalšiu dobrú úrodu hrozna, vinári vo Francúzsku majú hlavu v smútku. Ich vinohrady ničí už niekoľko rokov za sebou pohroma! To, čo začalo ako nepochopiteľné odumieranie viniča v jednej dedine sa postupne rozšírilo na celé Francúzsko. Biológovia postupne zistili, že za týmto nešťastím bola malá muška – fyloxéra, ktorá prišla cez more z Ameriky. Výroba vína poklesla za niekoľko rokov o 40%...

Imperialisticky skodca si pochutnava na plodoch prace francuzskeho rolnika...
Prvé vinice u nás a vo Francúzsku zasadili Rimania pred viac ako 2000 rokmi – majú teda rovnaký pôvod. V Amerike však existovali aj iné druhy viniča, aj keď sa hrozno z nich niekedy nepoužívalo na výrobu hrozna. Americký vinič bol rezistentný voči fyloxére, zatiaľčo Európsky nie – preto malo zavlečenie tohto hmyzáka cez oceán také nedozerné následky. Po období paniky a rezignácie sa na záchranu Francúzskych viníc podujali vedci. Tu do príbehu vstupuje genetika. Vedci krížili domáci vinič s Americkým (pričom nevedomky využili teóriu ktorú len 10 rokov predtým predložil jeden augustiánsky mních z Brna... ) Nové kultivary viniča, ktoré získali, boli rezistentné voči fyloxére a zároveň poskytovali kvalitné hrozno.
Keď do Karldorfu na prelome 19. a 20. storočia dorazila fyloxéra, miestni vinohradníci už vedeli, čo majú robiť. Krížil svoj vinič s Americkým a zvíťazili tak nad skazou. Keď budete hľadať kešku, narazíte na mnohé stopy po tom, že tento boj bol víťazný. Je ním sám vinič, ktorý prežil na tomto kopci dodnes. Sú to krížence „amerikánu“ (planého Amerického viniča) a pôvodného Karloveského viniča.

Víťazstvo bolo však len dočasné. Vinič oslabený fyloxérou ľahko podliehal plesňovým ochoreniam ako bola múčnatka a perenospóra. Vďaka niekoľkým daždivým a veterným letám sa tieto ochorenia v 19. storočí šírili po európskych viniciach ako mor. Ale do hry znovu vstupuje veda – tentokrát chémia! Cesta za keškou vás privedie k jednej z betónových kadí, ktorá slúžila na výrobu tzv. Bordeauxskej zmiešaniny, prvého účinného fungicídu. V malom oddelení sa najprv vyrobilo z páleného vápna hasené. Steny nádoby sú tu od vápna dodnes biele. Vo veľkom oddelení sa rozpustila modrá skalica, do ktorej sa potom pridalo hasené vápno. Steny nádoby sú od skalice dodnes modré. Zmes sa potom rozprašovala na vinohrad, čim sa zlikvidovali spóry plesní. Niektoré z nádob mali ešte daľšie podzemné nádrže, ktoré slúžili na uskladnenie vody (na kopci nebolo možné vŕtať studňu, preto sa zberala dažďová voda)



Pre zvedavých – chemické detaily:
AkVinic osetreny Bordeauxskou zmiesaninouo to vlastne fungovalo? Fungicídny účinok majú samotné ióny medi Cu2+. Meď je pre mikroorganizmy a huby toxická, zatiaľčo cicavci ju znášajú lepšie (aj keď vyložene zdravá práve nie je...) Prečo teda vinič len nepoprášiť modrou skalicou (CuSO4)? Skalica je mimoriadne dobre rozpustná vo vode – po prvej prehánke by sa všetka zmyla do spodných vôd a na fungicídny účinok by sa tak museli použiť obrovské množstvá skalice. Okrem toho, že by to bolo drahé, otrávili by sme si tak pitnú vodu... Hydroxid meďnatý (Cu(OH)2), ktorý je aktívnou zložkou Bordeauxskej zmiešaniny je vo vode len mierne rozpustný a preto sa ióny Cu2+ uvoľňujú postupne. Na hubenie plesne tak stačí menšie množstvo jedovatej medi. A odkiaľ mali vinohradníci chemikálie?

Pálené vápno bolo na prelome storočí veľmi dostupné – používalo sa na malty a omietky. Vyrábalo sa v malých vápenkách po celom Slovensku pálením vápenca:
CaCO3 --(teplo)--> CaO + CO2
Pridaním vody do páleného vápna (hasením vápna) sa uvoľnilo veľa tepla a vzniklo hasené vápno.
CaO + H2O ----> Ca(OH)2
Modrá skalica pochádzala z neďalekého závodu Dynamit-Nobel na Račišdorfskej ulici (Karlovešťania sa mohli k závodu pohodlne doviesť novootvorenou električkovou linkou Cd od Riviéry až k Dynamitke). V závode sa vyrábal, ako názov napovedá, hlavne dynamit. Na jeho výrobu bola potrebná kyselina sírová, v závode vyrábaná už vtedy zastaranou komorovou metódou. Oxid siričitý, ktorý sa pri tejto výrobe používa sa získaval aj pražením medených rúd:
CuS + O2 --(teplo)--> CuO + SO2
Po výrobe nitroglycerínu vznikala ako odpad zriedená kyselina sírová. Dala sa využiť práve pre výrobu modrej skalice spolu s odpadom z praženia rúd:
CuO + H2SO4 ----> CuSO4 + H2O
A čo sa dialo v betónovej kadi, ktorú pred sebou vidíte na kopci, pri miešaní haseného vápna a skalice?
CuSO4 + Ca(OH)2 ----> Cu(OH)2 + CaSO4
Zmes mala dvojaký účinok – hydroxid meďnatý chránil pred plesňou a síran vápenatý prihnojoval vinič. Zaujímavosťou je, že Bordeauxská zmiešanina sa dodnes ako tradičný prostriedok používa pri výrobe biovína. Pričom sa vlastne jedná o vypúšťanie ťažkého kovu do prírody... Pritom niektoré moderné organické fungicídy majú menši dosah na prírodu – pre výrobu biohrozna sa však použiť nemôžu, pretože by potom predsa nebolo bio! Aj toto je jeden z následkov bezhlavého prístupu: Chémia? – Zlý bubák!



Cesta ku keške vás povedie cez kopec, ktorý bol kedysi celý pokrytý vinohradom. Budete mať pekný výhľad na opačnú stranu údolia, na Dlhé Diely (údolie, ktoré vidíte je posledné na tejto, západnej strane Karpát. Vidíte vlastne posledný výbežok tohto obrovského Európskeho pohoria!) Aj opačná stráň sa kedysi zelenala vinohradmi. Prvá zastávka vás privedie ku kadi na výrobu Bordeauxskej zmiešaniny. Dobre si ju obzrite a zaznamenajte iniciály a rok, ktorý majiteľ vinohradu pri jej stavbe zaznačil do jej boku. Na tejto lúke sa nachádza minimálne daľších 6 podobných betónových kadí z obdobia prvej republiky.

Ak sú iniciály na kadi:
"AB", tak M=4; X=6;
"MN", tak M=5; X=5;
"PR", tak M=6; X=4;

Pod iniciálmi je letopočet v tvare ABCD.
N=A+C; O=D-A; Y=D-C; Z=D-C.

Finálne súradnice sú: N 48º 09.MNO E 017º 03.XYZ

Additional Hints (Decrypt)

Xneyqbes oby xrqlf´ fnzý crxaý ivabuenq, Yrž obyb gb qáiab – pb iphy onabing? Ib Shpufyrhgura mirel, cbgbx, uhfgý yrf, gnz xqr cnex Cbifgnavn aáwqrš qarf... An xnecngfxýpu fgeáanpu eáfgby ehžr xre, crxar fr gh žvyb, xršre, gb zv ire... M Shpufyrhgura ilyrm pubqaíprx Hžv iýuynqh, xbbeavaág fcbpígnw Mnirqvr gn, xqr oby buaíprx... Anfyrqhw enqh, bqxel xršxl gnw: Fgbcl ivabuenqh aáwqrš, uynqnw ehžr xre m yrfn wr gh xôen, pb gnwbzfgib fxeýin, yra cebfíz cbcev xršxr (wnxb cbqnxgbeí) ar.re.

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)