Artikularne kostoly - #1 Nitrianska Streda Traditional Cache

Artikulárne chrámy vznikli po krajinskom sneme, konanom v Šoporvi v roku 1681 na ktorom boli vydané zákonné články – artikuly, podľa ktorých si mohli evanielici postaviť v každej stolici dva chrámy. Príslušná artikula spomína situovanie objektov mimo mestské hradby, pri močiaroch a riekach.

Väčšina artikulárnych chrámov sa však stavala bez veží a len s malými zvonicami v ich blízkosti.V populárnej a vedeckej literatúre, ktorá sa zaoberá drevenými kostolmi, sa laická i odborná verejnosť častokrát stretáva s rôznymi informáciami týkajúcimi sa podmienok výstavby evanjelických artikulárnych kostolov. Väčšina z popisovaných podmienok výstavby sa však prezentuje skreslene, neúplne a dokonca zavádzajúco, bez poznania širších dobových súvislostí. V súčasnosti prevláda názor, že artikulárne kostoly museli byť postavené len z dreva. No snem o zákaze používať kameň alebo tehlu na stavbu nových kostolov vôbec nič nehovoril. V zmysle jeho záverov si v niektorých artikulárnych cirkevných zboroch veriaci postavili nové kostoly už priamo z tvrdého materiálu. Nebolo ich veľa a azda najväčšou prekážkou tu boli ekonomické možnosti jednotlivých cirkevných zborov a ťažká hospodárska situácia v krajine. Použitie dreva ako hlavného stavebného materiálu pre väčšinu artikulárnych chrámov malo skôr prozaický dôvod. Drevo bolo najdostupnejším a najlacnejším stavebným materiálom v hornatých regiónoch Uhorska, práve v lokalitách, kde snem ustanovil väčšinu artikulárnych zborov.


# List Jána Hellenbacha Matejovi Gallimu z roku 1748


#Prosba cirkevného zboru ku kráľovskej vrchnosti o súhlas k postaveniu kostola a poskytnutie miesta na stavbu z roku 1746

Prvá oficiálna prosba o súhlas s výstavbou nového kostola bola podaná cisárovnej Márii Terézii v roku 1746 Vavrincom Zerdahelyim. Dňa 26. 9. 1747 vydala miestodržitelska rada povolenie, v ktorom sa dovolovalo obyvatelom Nitrianskej Stredy stavať nový kostol, faru a školu. Avšak nebolo povolené stavať na pozemku na ktorom požadoval Vavrinec Zerdahelyi, ale na nevhodnom mieste pri samotnom toku rieky Nitry, na rujnách hrádku. Kostol mal mať podla plánu dlžku 12, šírku 6 a výšku 4 siahy. Povolené boly základy z pevného materiálu. Zvony mali byť dva stredne veľké a umiestnené vo zvonici vedľa kostola. Ostatné časti stavby mali byť z dreva alebo zo surových tehál. Dňa 1. 3. 1748 bolo vyznačné miesto pre povolenú stavbu. Obyvatelia Nitrianskej Stredy sa hneď po vyznačení miesta pustili do stavby. Bolo potrebné odstrániť ešte stále stojace ruiny starého hrádku, vyrovnať pôvodné priekopy a haťami odraziŤ prúd rieky, krorý práve v týchto miestach bol najdravší. S veľkým nadšením sa dali do budovania kostola. Ich úsilie bolo za krátkych deväť mesiacov zavŕšené krásnym dielom. Na prvú adventnú nedelu roku 1748 bol kostol posvätený. Zásluhou farára Ambrózia cirkevný zbor získal dva menšie zvony, ktoré boli už do vybudovanej zvonice zavesené dňa 25. 1. 1755. Kostol má klenutu Sanktuárium (je ozdobný výklenok po lavej strane hlavého oltára), podlahy sú drevené. Aj vrchná časť oltára je drevená, vyzdobená bohatými rezbami. Vrchnú časť ostára tvorí obraz svätej Trojice, po bokoch stoja dvaja aniely, medzi ktorými je Božie oko. Na pravom boku oltára je vyrezaná podobizeň Mojžíša, ktorí drží v pravej ruke tabulky desatora, na ľavom boku je podobizeň Árona, držiaceho v ĺavej ruke kadidlo. Na oltári je obraz poslednej večere Pána Ježiša Krista.

Rekonštukcia:

V roku 1966 sa vykonali niektoré opravy na kostole, ale predsa bolo potrebné urobyť generálnu opravu. V roku 1986 boli získané potrebné podklady pre opravu artikulárneho kostola. Rozpočet nákladov bol stanovený na 1,6 milióna korún. Dňa 25. 3. 1989 bola dokumentácia na vykonaňie generálnej opravy hotová. Rekonštrukcia prebiehala len jeden rok. A tak 18. 10. 1992 bola posviacka obnoveného chrámu.

Pozor v keške neni pero!!!