Ukryta v udoli na juznych svahoch Krupinskej planiny a jej podcelku Dacovlomskej planiny lezí obec Suchan. Rozprestiera sa na brehoch potoka Suchanik, ktory v letnych mesiacoch vyschyna.
Suchan je stare slovanske pomenovanie oznacujuce v lete vysychajuci potok, alebo jazierko. Najstarsi doposial znamy pisomny doklad o obci pochadza z roku 1392, kedy listina spomina slachticky majetok pod oznacenim Zwhan. Jeho vlastnikmi boli zemania z rodu Dacovcov. Potomkovia Daca z Neniniec spolu so zemanmi z Klacian vlastnili Suchan aj v nasledujucom obdobi. V roku 1407 nachadzame v ich drzbe majetok Zwhay. V roku 1421 si zemania z Neniniec a z Malej Calomije rozdelili majetky Suchan a Lehotka. Listina v tomto pripade hovori aj o okolitom osidleni, nakolko uvadza, ze Suchan (Zuhan) lezi v hraniciach osady Lehotka (Lehothka). V pripade Lehotky nemozno vylucit, ze ide o dnes zaniknute sidlo. Do konca stredoveku sa zvacsa prostrednictvom zalohovania striedali vo vlastnictve majetkov v Suchani viaceri zemepani. Spomenut mozno zemianske rody z Kosihoviec, Plastoviec, ale majetok tu vlastnilo aj bzovicke prepoststvo.
Na zaciatku 13. storocia zalozili osadu na terajsom mieste pristahovalci od Ipla, z okolia Siah, ku ktorym sa po roku 1242 pripojili gorali z Beskyd - Bartosovej Lehotky. Gorali si povodne zalozili rovnomennu osadu na pomedzí litavskeho a cerovskeho chotara, kde mali neustale nezhody s obyvatelmi susednych dedin. Na pozvanie Dacovcov sa prestahovali na jeho pozemky v byvalom dolnom poli.
V polovici 15. storocia (po bitke pri Lucenci v r. 1451) sa v Suchani usadili husitski bratrici z Jiskrovho vojska, v 16. storoci 1 - 2 rodiny Srbov a v 17. storoci utecenci z rakuskeho Tirolska. Posledna vacsia kolonizacia prebehla v druhej polovici 19. storocia z Pliesoviec. Na zaciatku 20. storocia sa na dolnom konci dediny v Zavostoku usadili tri rodiny Ciganov - Romov. Lazy boli doosidlene po komasacii (scelovani pozemkov) v druhej tretine 20. storocia.
S prvymi udajmi o velkosti dediny sa stretavame v suvislosti s vysledkami scitania v roku 1715, podlaktorych v nej zilo 38 domacnosti. Pri scitani v roku 1828 mala obec 112 domov so 673 obyvatelmi, co je doteraz najvacsi pocet. Odvtedy pocet obyvatelov neustale klesa. Scitanie v roku 1989 udava 325 obyvatelov. Podla Statistickeho uradu pre koniec roka 2009 obyva Suchan 265 obyvatelov.
Hlavnym zdrojom obzivy obyvatelstva bolo polnohospodarstvo, chov oviec a dobytka, doplnkovymi vcelarstvo a ovocinarstvo.
Prvou zastavkou je tabula vitajuca Vas do obce. Nie je na nej nic vynimocne, ale predsa len je na nej nieco zvlastne. Porovnajte si obrazok s realitou a farebny rozdiel si zapiste ako A.
Druhou zastavkou je Dom ludoveho byvania. Bol postaveny okolo roku 1860 a svojou zastavanou plochou patri medzi stredne velke domy. Je murovany z miestneho kamena spajaneho hlinou, premiesanou s kratko rezanou slamou a plevami, z ktorej su zhotovene i omietky a podlahy. Najdite rozdiel a zapiste si hodnotu B. Casom presla zmenou aj strecha, tu si nevsimajte (aj tak uz nie je zaujimava).
Viac infa na tabuli umiestnenej pred domom.
My padli sme, aby ste vy zili, ludia bedlite!!! Tretou a poslednou zastavkou je pamatnik obetiam ll. svetovej vojny. Opat najdite rozdiel a zapiste si hodnotu CD.
Finalka
N 48 19.(A)(B+1)(C-5) E 19 13.(A+1)(B-1)(D)
Zdroje :
Jan Mihalkin, Suchan, 1996
Jan Mihalkin, naucny chodnik SUCHAN, 2006