Skip to content

51 MOPPD - Selce Traditional Cache

This cache has been archived.

FitReviewer: Bez odozvy, ďakujeme.

More
Hidden : 9/16/2012
Difficulty:
1.5 out of 5
Terrain:
1.5 out of 5

Size: Size:   not chosen (not chosen)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

MOPPD - MIKROREGION OBCI POD PANSKYM DIELOM
Predstavujeme Vam novu seriu kesi, ktore Vas postupne prevedu mikroregionom. Postupne budu pribudat kese na celom okruhu.
V niektorych skrysach je v logbooku pismeno a cislo. Dobre si ich uschovajte, casom sa vam zidu.

Mikroregión Pod Panským dielom sa nachádza v strede okresu Banská Bystrica v tesnom susedstve jeho hlavného mesta – Banská Bystrica. Tvorí ho osem obcí: Nemce, Balaze, Podkonice, Slovenska Lupca, Priechod, Selce a Kyncelova. Do mikroregionu sa priclenila aj obec Spania dolina, ktorej bude nasledne venovany samostatny okruh napojeny na okruh MOPPD. 
Rozloha mikroregiónu je 12423 ha a žije v ňom 8 700 obyvateľov.

OBEC SELCE

Prvá písomná zmienka o Selciach je doložená z roku 1332 s názvom Omnes Sancti de Zolio (Všetci svätí- patrocínium kostola). Vtom čase tu už bola fara i kostol postavený zásluhou Zvolenského župana Dônča. Ďalšia správa o názve obce sa nachádza v prílohe" Výsadnej listiny", ktorú vydal kráľ Karol Róbert na Ľupčianskom hrade dňa 11. novembra 1340, v ktorej má obec názov SCELCE. V kráľovskej listine z roku 1406 mala obec názov ZELCZE. Vlistine z roku 1786 sa obec volá SELECZ a z roku 1808 pochádza dnešný názov SELCE.
          Zhruba od polovice 13. storočia Selce patrili ako poľnohospodárska usadlosť (majer) Ľupčianskemu hradu. Podľa listiny z roku 1443 až do 18. storočia správcom majera v Selciach bola rodina Seleckých. Jej prvý člen sa volal Matej Wajskó Szeleczký, ktorý sa sem prisťahoval z obce Wajskó v stolici Bodróg. Po rozpade Ľupčianskeho panstva sa Uhorské ministerstvo financií rozhodlo predať Selčiansky majer výnosom zo dňa 15.7.1876. Zastupiteľský zbor v Slovesnkej Ľupči potom predal všetky pozemky majera Selčanom za 12 500 zlatých, ktorí si pozemky rozparcelovali.
          Severovýchodne od Banskej Bystrice sa rozkladá členitý horský chotár Seliec, v ktorom najnižšia nadmorská výška je 388 m a najvyššia 1044 m. V chotári obce sa nachádza významná chránená archeologická lokalita Hrádok, ktorá je známa z odbornej literatúry tridsiatych rokov 20. stor. ako nálezisko rímskych mincí a šperkov. Druhý chotárny názov Staré Selce poukazuje na existenciu ďalšej možnej lokality, ktorá doposiaľ nebola skúmaná a na vysvetlenie svojho pomenovania ešte len čaká.
          Podľa samotného názvu obce Selce, ktorý je odvodený od staroslovanského termínu selo, Selce, vo význame sídlisko, osada, jazykovedci a historici kladú vznik tejto obce pred 10. storočie. Osídlenie sa tu rozvinulo pravdepodobne vďaka významnej komunikácii - v prameňoch označovanej ako Magna via, ktorá v ranom stredoveku spájala centrálne oblasti Uhorska s Liptovom, Oravou a Poľskom. Na území dnešného Slovenska viedla cez Šahy, Krupinu, Zvolen a za Banskou Bystricou sa rozvetvovala. Jedna cesta viedla popri Hrone cez Slovenskú Ľupču a potom údolím Vážnej k Hiadeľskému sedlu. Druhá cesta viedla ponad Selčiansky potok cez Selce, ďalej cez Priechod do Hiadeľskej doliny, kde sa obidve cesty spojili.
      Hrádok nad Selcami leží v nadmorskej výške 780 m a je súčasťou horského hrebeňa, vybiehajúceho v juhovýchodnom smere z juhozápadného konca Nízkych Tatier. Je to hrebeňová antiklinála utvorená z vápencovej skaly, ktorej steny sú 2 až 7 m vysoké. Podložie, vápencové bralo, je pokryté tenkou hlinitou pokrývkou. Lokalita Hrádok je chránenou kultúrnou pamiatkou, evidovaná je v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskou republikou pod číslom Ss/2192, s vytýčeným ochranným pásmom.
          V súčasnom období je vlastníkom a zároveň užívateľom pamiatky Urbárska spoločnosť Selce. Hrádok pútal pozornosť bádateľov i amatérskych kopáčov po celé 20. storočie a devastovanie zvyškov kultúrnych vrstiev neprestalo ani v súčasnosti. V 40. rokoch kopal na Hrádku Jozef Miklósi a keramický materiál z doby rímskej je uložený v Stredoslovenskom múzeu. V roku 1950 robil prieskum na lokalite prof. Vojtech Bádinský - Krčka, ktorý zozbieral črepy púchovskej kultúry a medenú trosku, nachádzajúcu sa v hojnom počte pod Hrádkom pri Selčianskom potoku. V rokoch 1985 a 1988 prezrel Hrádok pomocou detektora kovov pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta s cieľom zistiť rozsah poškodenia lokality. Získal lužickú a púchovskú keramiku a tiež železné a bronzové predmety púchovskej kultúry z doby laténskej, sťahovania národov a stredoveku.

Additional Hints (No hints available.)