5. Mlady a ochranny les Traditional Cache

Filozofia vychovy lesnych porastov, ktora sa realizuje prostrednictvom rubov spociva v presvedceni, ze samovolny proces diferenciacie (proces hrubkovej a vyskovej diferenciacie porastu) a proces autoredukcie (prirodzene samozriedovanie) porastu je mozne ucinne nahradit zamernou cinnostou cloveka. Zakladnym nastrojom tejto cinnosti je vyber, ktory sa deli podla viacerych hladisk. V teorii lesneho hospodarstva existuje cely rad metod vychovnych rubov, ktore sa maju uplatnovat v zavislosti od stavu porastu a cielu vychovy. V praxi vsak zvacsa dochadza pri vybere stromov k uplatnovaniu vlastnych subjektivnych kriterii, zalozenych na predstave idealneho lesa tvoreneho zdravymi, rovnymi stromami, ktore maju hladky kmen, symetricku korunu su od seba rovnomerne vzdialene. Lesne porasty, ktore su vychovavane takymto sposobom sa oznacuju pojmom porasty vekovych tried (v lesnickej terminologii sa pod pojmom vekova trieda rozumie casovy usek 20 rokov), vekove rozdiely medzi stromami v takto obhospodarovanom poraste nepresahuju 20 rokov. Zial prave taky lesny porast poskytuje pre lesne organizmy predovsetkym zivocichy najmenej vhodne podmienky pre existenciu a je znacne nachylny na rozpad v dosledku kalamit. Podstatnym nedostatkom, ktory znacne vzdaluje vychovavane porasty od ich prirodzeneho stavu je aj fakt, ze v podmienkach bez zasahu cloveka, dochadza pri odrastani novej generacie lesa k redukcii porastovych zloziek velmi nerovnomerne. Pri autonomnom (samovolnom) vyvoji vznikaju prirodzene prehustene casti, ktore sa striedaju s redsimi partiami, miestami aj s docasnym bezlesim.

Vysledkom standardnej realizacie vychovnych zasahov je v konecnom dosledku les s rovnakymi charakteristikami (vek, hustota, vyska...). Takyto stav sposobuje to, ze na posobenie konkretneho disturbancneho faktora napr. vetra, v zasade reaguju stromy podobne – je to jeden z dovodov vysokeho podielu nahodnych tazieb (kalamit), predovsetkym premenenych porastoch.

Lesy sa podla platneho zakona o lesoch clenia do troch kategorii a to na lesy hospodarske, ochranne a osobitneho urcenia. Za ochranne lesy sa vyhlasuju:

• lesy na mimoriadne nepriaznivych stanovistiach (sutiny, strze, hrebene a strme svahy so suvisle vystupujucou materskou horninou, nespevnene strkove nanosy, raseliniska a pod.),

• vysokohorske lesy pod hornou hranicou stromovej vegetacie, ktore plnia funkciu ochrany nizsie polozenych lesov a pozemkov, na exponovanych horskych hrebenoch pod silnym nepriaznivym klimatickym vplyvom a lesy znizujuce nebezpecenstvo lavin,

• lesy v pasme kosodreviny,

• ostatne lesy s prevazujucou funkciou ochrany pody.

Ochranne lesy plnia najma funkciu protieroznu – podoochrannu, vodohospodarsku, protilavinovu... V tychto lesoch by mala byt ich produkcna funkcia znizena na minimum. Ochranne lesy zahrnaju lesne porasty s prevladajucimi ochrannymi funkciami. Podla zakona je v nich mozne hospodarit, ak tym nedojde k obmedzeniu a ohrozeniu ucelu, na ktory boli vyhlasene. V tychto lesoch sa musi hospodarit tak, aby sa udrzala a zlepsovala ich ochranna funkcia, pricom sa moze pouzit hospodarsky sposob podrastovy a vyberkovy.

K serii kesiek: Skrysa je sucastou serie sestnastich kesiek, ktore maju naucno-vychovny charakter o lese a zivote v nom. Ciel serie bol vytvorit novy typ "turistickeho chodnika", ktory spaja naucny chodnik a hru geocaching. Vacsina kesiek sa nachadza nedaleko znaceneho chodnika, ale ku niektorym si budete musiet najst cestu sami.
To the cache series:The cache is part of the series of 16 caches with educational character dedicated to the forest and the life in it. The target of a series was to create a new kind of a "hiking trail", that brings together a nature trail and a geocaching game. Most of the caches is located near the marked path, but to some of them you will need to find your own way.