1. Telepovce Traditional Cache

Obec lezi v severovychodnej casti Nizkych Beskyd v pramennej oblasti rieky Udavy pri statnej hranici s Polskou republikou. Znacne clenity povrch chotara tvori mladodruhohorny a tretohorny flys, na svahoch s mocnym pokrovom hlin. Je tu mineralny pramen s obsahom sirovodika. Suvisly bukovy les je len v severnej casti. Stred obce lezi v nadmorskej vyske 385 m. Obyvatelia sa zaoberali polnohospodarstvom a palenim uhlia, ktore sa ziskavalo z hlbokych zmiesanych a listnatych lesov. Lesy boli aj dobrou obzivou pre mensiu vrstvu obyvatelstva, ktora sa venovala vynosnejsiemu zamestnaniu – zbojnictvu.

V roku 1639 sa obec spomina ako Telepouz a v roku 1808 ako Telepowce. Tento nazov jej zostal az do roku 1948, kedy sa madarsky nazov (z mad. Telepoc; osadniansky) zmenil na slovensky –Osadne.

Prva zmienka o tejto obci siaha do roku 1212 a spaja sa s povestou o zbojnikovi menom Telepa, ktory tu zalozil osadu a dal jej svoje meno. S touto dedinou vsak mozno stotoznit dedinu, ktoru do pisomnosti v 16. storoci zapisovali pod nazvom Filerova Vola. Ta sa totiz vyskytuje v poradi medzi susediacimi dedinami, pricom nazov Telepovce sa vyskytuje az od 17. storocia. Jej nazov bol charakteristicky pre dedinu zalozenu soltysom (Filerom) a usadlikmi podla valasskeho prava (Vola). V 16. aj v 17. storoci boli jej zemepanmi Drugetovci. Od 17. storocia patrila Szirmayovcom. Na zaklade vypisu z kroniky v Bratislave, bola obec zalozena v roku 1639 pod nazvom Telepouz. Obec mala v roku 1600 obyvanych desat poddanskych domov a jeden – dva domy soltysov. V roku 1623 hospodarili v Telepovciach dve soltyske domacnosti, desat valasskych a dve zeliarske domacnosti, pozemky po deviatich valasskych domacnostiach lezali opustene. V polovici 17, storocia boli Telepovce stredne velkou dedinou s valassko - rusinskymi obyvatelmi. V druhej polovici 17. storocia pocet obyvatelov podstatne klesal. V roku 1690 dve soltystva patrili siestim rodinam. Valasskych domacnosti bolo patnast. V roku 1715 tu zilo dvanast poddanskych domacnosti, v roku 1720 iba osem. V roku 1715 tu bol mlyn, patnast opustenych a dvanast obyvanych domacnosti. V roku 1787 tu bolo 60 domov a 512 obyvatelov. V roku 1828 je tu uz 80 domov a 596 obyvatelov. V roku 1869 tu bolo 619 obyvatelov, v roku 1880-523 obyvatelov, v roku 1890 - 529 obyvatelov, v roku 1900 - 723 obyvatelov, v roku 1910 -664 obyvatelov, v roku 1921 - 568 obyvatelov, v roku 1930 - 615 obyvatelov, v roku. 1940 -692 obyvatelov, v roku 1948 - 619 obyvatelov, 1961 - 570 obyvatelov, v roku 1970 - 547 obyvatelov. V roku 2011 zilo v Osadnom 189 ludi.

Matej Bel v knihe Zemplinska stolica o Osadnom hovori: „...obec... na prijemnom vrsku, kde lezia jej domceky. Polia su nizko polozene v priehlbine. Preteka tade potok velmi bohaty na pstruhy. Okolo neho sa tycia skalnate vrchy. Mala cast chotara je urodna." Z toho je zrejme, ze v tom case sa domy v obci este nachadzali na okolitych vrskoch. Tento fakt potvrdzuje aj ustne podanie o tom, ze dedina takmer uplne vyhorela. Potom si ludia postavili svoje obydlia v dolinke, blizsie pri rieke. Za prvej este predmnichovskej Ceskoslovenskej republiky tu bola postavena parna pila na spracovanie a parenie uzitkoveho dreva, ktore bolo vyvazane i do zahranicia. V Telepovciach bol aj mlyn. Kulturnou pamiatkou v Osadnom je greckokatolicky chram z roku 1792. Pravoslavny chram bol dokonceny po roku 1930.