K samotnej keske:
DOKAZETE PREKONAT SVOJU MYRMECOPHOBIU (STRACH Z MRAVCOV)? Pocas teplych mesiacov sa prieval aj jeho siroke okolie menia na jedno obrie mravenisko. Ludom s odporom k mravcom ci tym, ktori jednoducho nechcu byt pri hladani ruseni touto havedou, preto odporucam odlov v studenych mesiacoch. Z osobnych skusenosti mozem povedat, ze su viac-menej neskodne (pri jednom z neuspesnych pokusov o najdenie lepsieho miesta pre kesku som medzi nimi stravil priblizne hodinu v sandaloch, a to bez jedineho uhryznutia), to vsak samozrejme nemusi platit u kazdeho. Pri hladani davajte pozor na rybarov a v lete aj na kupajucich.
Stalo sa v jedno blizsie nespecifikovane leto pred niekolkymi rokmi. Po niekolkorocnej prestavke sme sa autom opat vybrali okupat sa na zelenicke strkoviska. Ked sme presli hradzu a po chvili kymacania sa na ceste z betonovych blokov zahli okolo "dvojky" (ako sme mali sukromne rozlisene jazera podla ich poradia zo severu na juh), uz sme sa videli hadzat sa v "trojke" do vody. Cesta medzi dvojkou a trojkou bola rovna a na tunajsie pomery vcelku kvalitna, preto sme rozturovali motor a zurivou 20kou sa hnali smerom k nasej plazi.
Vdakabohu je tento usek pomerne prehladny, takze uz z dialky bolo vidiet, ze tu nieco chyba. Ked sme pomaly a opatrne dorazili blizsie, neverili sme vlastnym ociam. To nieco, co chybalo, bol cely usek brehu medzi dvojkou a trojkou aj s cestou, stromami a krikmi. Namiesto neho tam na nas civela velka jama, pricom cely breh bol doslova splaveny do trojky tak, ze vytvoril velku strkovu plaz. Pri pohlade na tu spust sme si spomenuli na takmer kazdorocne jarne povodne, z ktorych ale ziadna vyraznejsie nevybocovala z priemeru. Jarne povodne na Vahu boli beznou sucastou zivota v okoli rieky a ako deti sme sa radi chodievali divat, ako vyliaty Vah dosahuje az po hradzu. Dovtedy sme si ale nikdy neuvedomili, aku brutalnu silu v sebe tato pomaly plynuca rieka skryva.
Zelenicke strkoviska vznikli vdaka rozsiahlej tazbe strku potrebnej pre vystavbu dialnice. Napriek prebiehajucej tazbe a mnozstvu tazobnych mechanizmov sa strkoviska coskoro stali vyhladavanym letoviskom. Dodnes si pamatam hukot strojov z nakladacieho pahorka hned pri prechode z hradze a prach spod kolies nakladiakov. V roku 1986 vsak bola tazba uplne ukoncena, stroje postupne odvezene (alebo rozobrane a predane do srotu) a na strkovisku zavladlo ticho. O to viac sa vsak zvysila navstevnost, ktora pretrvala aj niekolko rokov po Neznej. Casom sa vsak vacsina navstevnikov prestahovala na ine strkoviska ci kupaliska a tie zelenicke upadaju do zabudnutia. Jazera aj ich okolie pomaly (ale o to dokladnejsie) zarastaju, kedysi frekventovane cesty a chodnicky sa pomaly stracaju a z tazobnych zariadeni uz nezostalo prakticky nic. Aj nadalej tu samozrejme pocas horucich letnych dni najdete mnozstvo kupajucich sa, mimo sezony zasa hlavne na rybarov (strkoviska su kaprovym rybarskym revirom). Podla neoverenych informacii tunajsie husto obrastene zatoky coraz viac pritahuju naturistov, podla overenych zasa milencov.
Keska sa nachadza v miestach spominaneho prievalu. Priroda sa za tych niekolko rokov prisposobila, prieval zarastol a pri vyplavenom strku sa premnozili krasne ryby slnecnice pestre. Zaciatkom leta je nimi plytka voda pri vyplaveninach priam zamorena. Ak mate trochu trpezlivosti a sikovnosti, urcite sa vam podari aspon jednu chytit priamo do ruk. A samozrejme, nezabudajme na mravce. Keska mala byt sice povodne venovana iba prievalu, skusenosti vsak ukazali, ze v okoli prievalu sa mravcom jednoducho neda vyhnut. Na druhej strane, ak ste si niekedy chceli skusit, ake to je skakat po mravcoch, teraz je ta idealna prilezitost. Stastny lov (nielen kesky).
Vzhladom k tomu, ze nemam ziadne blizsie informacie o konkretnom roku vzniku prievalu a dalsich suvisiacich okolnostiach, budem vdacny za akekolvek poznatky o tejto udalosti, ktorymi by som mohol obohatit listing.