K samotnej keske:
NEODPORUCAM odlov za mokra ci v noci, kedze hradza je porastena machom a realne hrozi posmyknutie a vytknutie clenka, pripadne iny uraz. Niektore casti hradze boli ciastocne rozobrane a aj skaly v neposkodenych castiach su pomerne „zviklane“, preto vam na nich „lahko ujde noha“. Stara hradza je ukryta v hustych hustinach a da sa k nej pohodlne dostat iba niekolkymi nenapadnymi chodnickami. Snazit sa k nej dostat "za sipkou" je v tomto pripade VELMI ZLY NAPAD. Ak sa chcete ku keske bez vacsich problemov dostat, vo vlastnom zaujme pouzite prilozene waypointy. Waypointy D1-D3 vyznacuju relativne bezpecnu, zato dlhsiu trasu, trasa zadana waypointami K1-K3 je zasa kratka, ale vedie priamo po telese hradze s viacerymi rozviklanymi kamenmi.
Keska sa nachadza na starej hradzi, ktoru je dnes bez miestnych znalosti prakticky nemozne najst. V minulosti tvorila pravy breh Mrtveho Vahu (s miestnym nazvom Paradajs) az po jeho ustie do hlavneho toku Vahu. Po prehradeni Mrtveho Vahu novou hradzou z neho zostali uz iba zvysky, tvorene 2 malymi jazerami (jedno pod starym sulekovskym mostom, druhe z opacnej strany hradze). Stara hradza je v sucasnosti akymsi „uzemim nikoho“, kde nie je problem stretnut srny (ako sa mi stalo pri zakladani kesky) ci ine zvierata luznych lesov. Je vytvorena z volne ukladaneho lamaneho kamena, tvori vsak pomerne homogenny a symetricky celok. Krabicka je ulozena nedaleko miesta, kde som koncom devatdesiatych rokov zo vzdialenosti par metrov pozoroval silu Vahu. Ten prave na tomto mieste prerazil hradzu a zalieval okolie takmer az po upatie nove hradze (vid waypoint Prieval). Vazske vody sa vtedy valili po oboch stranach starej hradze, ktora vytvarala akysi vyskumny chodnik medzi masami vody. Radsej si nechcem predstavovat, co by sa stalo, ak by stara hradza povolila aj na inom mieste a bud by ma Vah rovno zmietol alebo odrezal spiatocnu cestu.
Zivot obyvatelov dedin v tesnej blizkosti Vahu bol od nepamati pevne spaty s jeho cyklami a vrtochmi. Takmer kazdorocnym koloritom tunajsich oblasti boli pravidelne zaplavy, ktore suzovali tunajsich obyvatelov. Zaroven vsak vytvarali urodne nivy, vdaka ktorym bol tunajsi kraj pomerne bohaty. Najvacsie povodne v zaznamenanych dejinach tu boli v 18. storoci, pricom najnicivejsia bola ta z roku 1813. Velke povodne boli aj v rokoch 1894 a 1903, najznamejsia je vsak povoden z konca jula 1925, zachytena na viacerych fotografiach. Voda vtedy zaliala cely dolny koniec obce, v miestnom hliniku sa zrutili 4 domy a voda siahala az po staru skolu. Do stredu obce sa vtedy prevazalo na pltiach.
Velka povoden zasiahla obec aj 1. juna 1958. Vtedy voda pretrhla staru hradzu a postupne zaplavila casti Plantistia, Minare a Hlinik a zatopila celu dolnu cast dediny. Posledna povoden v Sulekove sa stala v noci z 26. na 27. jula 1960. O 2. hodine v noci sa do obce zacala valit voda z hradskej od Hlohovca a pred Jednotou sa spojila s dalsim silnym prudom od Minarov. Okolo pol tretej zacala voda klesat a cez Minare sa postupne vratila spat do Vahu. Podla dobovych udajov voda vystupila este o 20cm vyssie ako v roky 1958. Po tejto povodni sa v tom istom roku zacalo s pripravnymi pracami na vystavbe novej hradze.
Nova hradza pri Sulekove bola vybudovana v roku 1961, pricom od tohto roku uz ziadna povoden Sulekovo priamo neohrozila. Hoci sa jarne povodne na Vahu aj nadalej opakuju so zeleznou pravidelnostou, ziadnej z nich sa nepodarilo dostat sa cez hradzu ci poskodit ju. K vystavbe hradze, ako aj zaciatku vystavby noveho mosta uvadza dobova kronika nasledovne: „Po odstraneni synagogy doslo k úprave priestoru od Hlohovej ulice povedla Ucňovskej skoly priamo na trasu noveho mostu. Súcasne sa budovala aj nova cesta od Spinacky v Sulekove az k novemu mostu. Nova cesta vedie priamo od krizovatky u Spinacky cez polia obce Sulekovo a obec obchadza. V druhej polovici leta uz bolo vidiet postavenych niekolko pilierov na pravej strane Vahu, kde boli od cesty polozene prve nosniky pre novy most. Súcasne bola budovana aj nova hradza na pravej strane rieky Vahu, ktora spúta rieku a zamedzi povodniam, ktore po starocia nicili úrodu sulekovskeho chotara. Pracovnici Hydrostavu urychlene dokoncili hradze a hradza tak splni davnu túzbu obcanov Sulekova, ktori velmi povodňami trpeli. Stavbu viedol Ing. Czobor a jeho zasluhou prace prebiehajú v predstihu. Cesta na novy most z namestia si vyziadala navozu tisicov kubikov zeminy a strku. Na mieste pred byvalou synagogou bol prudky svah dolu k rieke, ktory bol pre cestu preklenuty a velky navoz pre novú cestu celkom zmenil tvar tunajsieho priestoru. Vyska cesty dosahuje na niektorych miestach az 10 m vysky a stúpanie z mosta na Gottwaldovo namestie je minimalne. Koncom tohto roka uz bolo vidiet z mosta, ako sa v zeleni pasienkov za Vahom belie nova betonka, na ktorej denne byvalo rusno uz od rannych hodin. Betonari z partie majstra Jozefa Capku v kratkom case vybudovali oporne múry na mieste, kde kedysi stali stare domy pod zidovskou modlitebňou. Velke Tatrovky hodinu co hodinu chrlili desiatky kubikov zeminy a tazky valec pozvolna prechadzal po nanose hradze, kde vystriedal tazky buldozer, ktory pred nim vyrovnaval navozenú zeminu. Za Vahom trcia k horizontu ramena bagrov, ktore nielen prekliesnili cestu novej betonke, ale aj pomahajú stavbe noveho mostu, ktory bude 340 m dlhy a nad riekou bude stavany letnou betonazou. Prefabrikaty nosnikov dodala vyrobňa zo Senca. Stavba mostu potrva az do r. 1964.“
Zdroje: kniha Jozefa Urminskeho o obci Sulekovo, internet