Hrad Kecerovsky Lipovec Traditional Cache

 

 

Hladanie kesky Vas privedie k zvvyškom hradu Lipovec inak nazývaného aj Elesko, Lypolch, Lypowch, Kecerovský hrad či Kecerovský Lipovec. Zvyšky hradu ležia nad Kostolianskym potokom, ktorý dnes tvorí hranicu medzi Mudrovcami a Kecerovským Lipovcom. Aj keď to, čo po hrade, ktorý mali vybudovať šľachtici Abovci niekedy v 13.storočí, je dnes už len ťažko nazývať hradom. Erb obce Kecerovský Lipovec dáva tušiť, že pri obci sa nachádzal opevnený objekt. Dnešný stav absolútne nenasvedčuje, kopci stál niekedy kamenný hrad. Len rozhádzané kamene, či z kopca vytŕčajúce niečo, čo bolo niekedy pravdepodobne valom, prípadne obvodovým murivom dáva zasvätenejšiemu dôvod sa domnievať, že tu niekedy niečo stálo.
 

Syn uhorského kráľa Ondreja II., haličský a slavónsky knieža Koloman, krátko pred rokom 1229 predal svojmu vychovávateľovi a hlavnému stolníkovi majetok Lipovec (predium Lipoue) so všetkým, čo k nemu patrilo. Tak Demeter z rodu Abovcov získal za tisíc hrivien striebra panstvo, ktoré v 13. storočí predstavovalo najrozsiahlejší šľachtický územný komplex na východnom Slovensku. Viac sa o ňom dozvedáme v roku 1282, keď si majetok rozdelili synovia Demeterových vnukov Alexandra a Petra. Na území rozprestierajúcom sa v západnej časti Slanských vrchov a na priľahlej Toryskej pahorkatine v povodí riečky Olšavy, ktoré pripadalo Alexandrovým synom, spomína sa vtedy bližšie neurčený hrad. Nepochybne ide o hrad, ktorý ostal v dražbe Alexandrových synom aj po novom delení majetku v roku 1299, keď vystupuje pod maďarským tvarom mena Ostrý Kameň (castrum Elusku). Názov sa ale nezaužíval a hrad zakrátko začali dôsledne označovať menom Lipovec, ktorého pôvod je zaiste v domácom slove lipa. Pre hrad ho prevzali s pôvodného pomenovania panstva, prípadne z mena susednej dediny (dnes Kecerovský Lipovec).

Na hrade sa vystriedalo viacero držiteľov. Jedným z nich bol v druhej polovici 15. storočia Štefan zo Zbudze. Keď zomrel, manželka Margita so synom Adamom dali hradné panstvo do zálohu kňažnej Hedvige, vdove po palatínovi Štefanovi Zápoľskom, a jej synom Jánovi a Jurajovi. Nárok na hrad si však robila aj kecerovská vetva rodu pôvodných vlastníkov. V roku 1543 sa nezhody vyhrotili až do vojenského zásahu. Prívrženci nebohého kráľa Jána Zápoľského, Lipovec dobyli a spustošili. Ako dokladá nápis na mramorovej náhrobnej doske v kecerovskom kostole, na svojom hrade Lipovec (in arce sva Lipocz) pri obrane zahynul i Ambróz Kecer. Objekt nezachránili ani provizórne opravy, ktoré dal robiť jeho syn Andrej. V roku 1567 panstvo už vlastnila vdova po Gabrielovi z Perína a v nasledujúcom roku sa hrad spomína ako zbúranisko. Niekoľko budov hradu však mohlo stáť až do začiatku 18. storočia a boli zničené až po Rákociovskom povstaní.
 

Hrad vybudovali na pozdĺžnej skalnej ostrožine, ktorá mu dávala prirodzené strategické miesto. Z troch strán bol zabezpečený priekopou a valom, štvrtú stranu chránil strmý zráz nad potokom. Po okraji vrcholovej plošiny tiahlo obvodové opevnenie chrániacu oválnu 33m dlhú a 7-12m širokú plochu. Uprostred východného okraja stála veža s priemerom 10-12m, na západ od nej mohli byť palácové stavby, vytvárajúce v strede malé nádvorie (dohad po preskúmaní terénu). Na západnej strane bola vstupná brána, ku ktorej sa prichádzalo po moste nad priekopu, alebo cez priekopu samotnú. Objekty boli postavené z miestneho kameňa spájaného maltou. Našli sa aj tehly pravdepodobne s prestavby začiatkom 16. storočia.

Dodnes je v teréne ľahko odčítateľná prístupová cesta, valy a priekopy. Horný hrad však utrpel nájazdom prieskumníkov (pravdepodobne ide o hľadačov pokladov). Preto je ťažké určiť, ako boli rozmiestnené budovy vnútri opevnenia skúmaním terénu, ale podľa výkopu na severnom okraji veže je na ňu napojený múr a tiahne sa smerom na západ. Mohla by to byť stopa po palácovej stavbe, keďže obvodový múr je cca 1m severne za ním. Viac by však mohli zistiť Košický pamiatkári, ktorý by mohli hrad v tomto rozkopanom stave preskúmať a ďalšiemu devastovaniu zabrániť.

Ak by sa niekto podujal, že toto miesto navštívi, najľahšie sa ku hradu dostane od Mudroviec smerom na Makovicu. Po lesnej ceste sa dostane až ku bielej budove horárne, kde je rázcestie. Vľavo sa ide na Kecerovský Lipovec, rovno smerom na Makovicu. Po približne 300m sa na pravej strane bude týčiť zalesnený kopec, na ktorom hrad stál.
 

Zdroje: