Tak, ako v dnešnej dobe občas býva, bolo i kedysi, že z pocitu krivdy a neuznania sa spravodlivosť brala do vlastných rúk. Medzi predkami našimi bolo mnoho takých, čo sa vrchnosti vzopreli, v lesoch svoj nový domov našli a na zbojnícke chodníčky sa vydali. Preto rozpovedať chceme príbeh neslýchaný o známej zbojníckej družine okolo Janka Paholka, na ktorú okolité vrchy dodnes pamätajú.
Rozprávanie naše začína sa na sklonku Jankovho nedožitého päťdesiatročného života. Paholko tušiac, čo sa chystá, iba toto na srdci mal - uchrániť život svojho syna a odovzdať mu svoje bohatstvo. I vydumal plán a keď už bilo do tuhého začal zámer svoj uskutočňovať. Z obavy, že by šľachta siahnuť na život nevinného dieťaťa neváhala, ukryl synka jediného u kováča. Onen kováč, iba z mála na svete bol, čo veľkú dôveru zbojníka nikdy nesklamal. Myšlienky svoje Paholko na zvitok zhrnul a zapísal. Odkaz spolu s mešcom plným peňazí kováčovi odovzdal. Kováč toto všetko adoptívnemu synovi vydať mal, až keď po zbojníkoch zhánky v kraji utíchnu. On sľubujúc, že všetko vykoná tak ako mu poručil, Paholka varoval, že už sa z dedín poplašné správy šíria a cvengot rinčajúcich zbraní sa viac a viac ozýva. Rozlúčil sa zbojník s priateľom svojim a z vďaky mu všetky svoje denáre, čo po kapsách mal, daroval. A vrátil sa späť k druhom, by opäť spolu nástrahám čelili, cítiac, že už asi nie nadlho...
I tak sa zakrátko namojveru stalo. Prešovskými jatkami boli všetky reformačné snahy i odpor proti útlaku nadobro potlačené. Mnohí rebeli boli po vykonštruovaných obvineniach zo sprisahania kruto potrestaní. Vládna moc nebola vtedy zhovievavá ani voči zbojníkom. Pravda bola taká, že Paholka po doznení udalostí už nikto nikdy nevidel. Povrávalo sa medzi ľudom, že to bolo práve Paholkovo telo, čo v polovici mája osudného roku v Prešove naposledy vydýchlo.
Roky plynuli i ustal zbojnícky hon nakoniec. A nadišla chvíľa, aby mládenec, dvadsaťročný to už junáčik, všetko prevziať smel, čo mu otec, v snahe jeho život uchrániť, zanechal. V nedotknutom odkaze stáli veru riadky takéto:
Synu môj najdrahší, Janko Paholko, otec tvoj, nestihol leta tvojho života dožiť sa ani ti dať chlebíka zbojníckeho privoňať. Toť odkaz píšem, ním budem ťa chodníkom zbojníckym sprevádzať až ta, kde družina naša, keď živ Paholko Janko ešte býval, schádzala sa, a kde lesný môj stan ty po mne za svoje útočisko prevziať máš - ten byt richtovať už ničím netreba. Chcem veru, aby si tam do hôr levočských šiel a v ich lone dedičstvo i dielo mojich rúk ti pripadne. Synu pozor daj, prikázania ti dám. Pamätaj, že prejdeš ty riavu, stoj čo jak rozdivočená by bola, vystúpiš ty rizňou úzkou, hoc zem by pod nohami navracať ťa chcela a skrz nespočítateľné bašty riadnych výšin získaný smer už len nasleduj.
Nemôžem prezradiť v liste viac. Len vyraz smelo, um bystrý po mne máš. Vykroč pred svitaním, hoc aj bys’ kováčske veraje dennodenného príbytku v doline už nikdy uvidieť nemohol. Boh nech teba i tvojich potomkov žehná.
Podpísaný vlastnou rukou
Paholko Ján
Čítal to syn veľakrát, o význame otcových slov premýšľal a už ďalší deň, skoro ráno, lúčil sa s kováčom a na cestu sa vybral. Na poludnie k hostincu dorazil, prekročil prah a krčmára pozdravil. Krčmár mládenca hneď poznal, veď ako by bol z oka tatovi vypadol - ten koľkokrát tuto sa zastavil. Nasýtil sa a napil syn zbojníkov veru kráľovsky, i platenia sa podujal. Groše s denármi na kôpky odhora nadol urovnal a v hrsti ich už, jednu za druhou, počítal. No krčmár, dobrý to človek, nič od neho neprijal a riekol, že peniaze mu zaisto službu inú urobia. Vtedy mládenec pochopil, radosťou zajasal a všetko, čo v tej chvíli mal, hostincu zanechal. Zbojníček vďačný sa v ústrety zapadajúcemu slnku skutočne do otcovej chyže vyštveral.
Čo sa dialo potom, čo ukrýval tam Paholko zbojník, už žiaľ s istotou nikto nepovedal nám...
Listing version: 1.0 (27.11.2012) - html
Listing version: 1.1 (8.3.2013) - vyradenie atributu winter-friendly, doplnenie atributu nebezpecenstvo smrti, zvysena obtiaznost o 1*, omyl "protireformačné snahy" opravený na "reformačné"
Listing version: 2.0 (8.8.2020) - uprava hintu pre riešenie (nahradené ...stále nič, tak celé odznova)ako aj stage (samotar už je mrtvy)