Karol Kuzmány
Karol Kuzmány * 16.11.1806 Brezno † 14.08.1866 Štubnianske Teplice (teraz Turčianske Teplice)
básnik, prozaik, odborný spisovateľ, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár, člen Tatrína, prvý podpredseda Matice slovenskej, člen matičného vyslanstva k cisárovi
Život
Bol synom literárne činného evanjelického farára Jána Kuzmányho. Pôvodne bol prívržencom spisovnej češtiny. Počas bratislavských štúdií písal klasické a antikizujúce básne, neskôr sa inšpiroval aj ľudovou poéziou a súvekou európskou literatúrou. Patrí k iniciátorom a priekopníkom v literárnom živote 30. rokov 19. storočia. Jeho dielo zohralo pozitívnu úlohu v procese formovania slovenskej literatúry. Domáce námety spracúval na spôsob vyhranených baladických typov európskej literatúry, išlo mu o adaptáciu ustálených baladických postupov. Tvorivo zužitkoval podnety ľudovej slovesnosti. Veľký význam majú jeho štúdie týkajúce sa literárnej estetiky. Je autorom svojráznych balád. Hľadačstvo nových ciest vo vývine slovenskej literatúry sa zreteľne prejavilo v jeho redakčnej práci. Časopisom Hronka chcel rozvíriť stojaté vody literárneho života. Staval sa proti skostnateným, neživotným a konvenčným schémam, poskytoval priestor vedúcim predstaviteľom literatúry i novým tendenciám v jej vývine. Presadzoval literárny romantizmus, vhodne reagoval na pálčivé spoločenské problémy Slovenska a pomáhal tak národnému a kultúrnemu životu . Po jeho zániku sa literárne odmlčal. Na prelome 30. a 40. rokov sa venoval takmer výlučne náboženskej poézii. Prispieval do pražských Květov, literárneho almanachu Zora, českého literárneho almanachu Vesna, Štúrových Slovenských novín, literárneho almanachu Lipa, Slovenských pohľadov, Evanjelických cirkevných novín, Černokňažníka, Lichardovho Obzoru, Dobšinského Sokola, Sokola V. Paulinyho-Tótha, Pešťbudínskych vedomostí a ďalších. Vypracoval mnoho hesiel pre Riegrov český Náučný slovník. V roku 1851 vypracoval návrh na usporiadanie ev. a. v. cirkvi, ktorý sa realizoval 1. septembra. Bol to cisársko-kráľovský patent, podľa ktorého sa organizovala väčšina slovenských cirkevných zborov
Pôsobenie
1829 - 1830 vychovávateľ, neskôr profesor evanjelického lýcea v Kežmarku
1830 kaplán, Banská Bystrica
1830 farár, Zvolen (od novembra)
1836 - 1838 vydával almanach Hronka s podtitulom Podtatranské zábavnice
1839 vychovávateľ u Cékušovcov, Kežmarok
1844 založil opatrovňu
1847 predseda Spolku všeobecnej vzdelanosti
1849 člen slovenskej deputácie u cisára (v marci)
1849 stál na čele Zvolenskej stolice
1849 - 1860 profesor praktickej teológie na teologickej fakulte a člen terminologickej komisie Terminologického slovníka, Viedeň (od augusta)
1860 patentálny superintendent (28. 6.) , Banská bystrica
1863 farár, Martin
1863 prvý podpredseda Matice slovenskej (4. 8.)
Tvorba
Poézia
1834 Hrání fantazie
1835 Pod okýnkem
1835 Píseň prostonárodnjá
1836 Běla
1838 Pláč nad smrtí K. H. Máchy
1919 Hymny a spevy
Próza
1968 Ladislav
Balady
1838 Vodan
1838 Děvino hynutí
1838 Lučatinská víla
Eseje
1836 O kráse
Hymnická pieseň
1848 – 49 Kto za pravdu horí
Náboženská spisba
1835 Modlitby
1838 Evanjelický funebrál
1840 Život dra Martina Luthera
1842 Zpěvník evanjelický (náboženské piesne)
1845 Katechyzmus evanjelický
1856 - 1860 Praktische Theologie der evangel. Kirche ausburg. Und helvet. Conf.
Pedagogicko-náučné dielo
1838 šlabikár a první čtení
Preklady
1836 Świtezianka; Návrat otce (Mickiewitz)
1838 Petrohrad (Puškin)
1838 Iliada (Homér)
1839 Vyvržená; Na usnutí (Puškin)
Zdroj: osobnosti.sk
Keška: K získaniu súradnic stačí poskladať puzzle
Puzzle