Jánošíkova slza
Tajomná najmenšia − kráľovná studničiek v Čiernobalockých horách. Vyviera v čučoriedničí na samom temene Hromovej hory − Klenovského Vepra v mieste, kde je trvalý vodný zdroj skôr zázrak, ako skutočnosť. Podľa najstarších baločanov Kristova slza, podľa rovnomennej poviedky Ladislava Ťažkého − Jánošíkova slza. Jedine fyzika a jav nazvaný kapilarita. t.j. vzlínavosť kvapalín nám umožňuje pochopiť, ako sa voda cez štrbiny a prieduchy v pôde dokáže vyšplhať aj tam, kde ju neočakávame.
Ladislav Ťažký jej vo svojej poviedke pripísal priam čarovné vlastnosti. Človek ju nenájde, čo ako by ju hľadal, zjaví sa ti iba vtedy, keď sa na tebe spácha veľká krivda, ktorú ani Jánošík nemôže potrestať. Studnička si ťa vtedy nájde, lebo ona sa potrebuje napiť, nie uhasiť smäd. Je to slza a slza je krivda. ... ale vôl, keď je veľmi smädný, ten ju zavonia, strčí pysk medzi čučoriedie, chlipne si jediný raz, a už je po studničke. Tomu, kto sa v nej umyje zmiznú mu pehy...
Tvárou do nej padol i chlapec − pastier volov, keď v slzách bežal celým temenom Vepra, po tom, čo mu panské poľovné psy roztrhali malé srnča, ktoré predtým niesol na rukách, aby ho uchránil pred rysom. Keď sa dvíhal zo zeme, v zrkadle studničky zbadal, že mu zmizli pehy... Podľa toho vedel, že ju našiel.
Zdroj: Baločan XVII/8 Ing. Milan Kováčik