Z histórie:
Prvá písomná zmienka je z roku 1388, aj keď historické pramene dokazujú vznik obce dávnejšie
pred touto písomnosťou / 1270 - Lopuspotok, 1363 - Lapuspatak .../
Ploské v Abaujskej stolici - Malé Ploské - Kráľovce
Ploské v Abaujskej stolici / maď. Lapispatak / sa v dokladoch prvý raz pripomína r.1270 ako terra Lopuspotok, keď ju kráľ Štefan V. daroval mag. Reynoldovi, kráľovskému stolníkovi spolu s niektorými ďalšími zemami, ako sú Rozhanovce/ Ruzgum / a Rašovík / Raasfelde /, dnes Hrašovík v Abaujskej stolici, Čičva /Chychyva / v Zemplínskej stolici, ako ich pred tým držal knieža Rastislav.
V tejto donácii z r. 1270 sa výslovne hovorí, že kráľ daroval mag. Reynoldovi Rozhanovce, Hrašovík a Ploské v Abaujskej stolici, teda daroval mu iba tú časť Ploského, ktorá ležala južne od Kráľovského potoka tečúceho na južnom okraji dnešnej dediny Ploské. Tento potok oddeľoval Abaujskú stolicu od Šarišskej stolice práve tak r. 1270, ako aj na samom začiatku 20. storočia.
Potomkovia mag. Reynolda používajú darované zeme až do roku 1410, keď kráľ Žigmund dáva titulom novej donácie rodine z Rozhanoviec znovu ich staré majetky a medzi nimi aj Malé Ploské / Lapuspatak /.
Malé Ploské začína však od druhej polovice 15. storočia v písomných dokumentoch vystupovať pod názvom Kráľovce / maď. Királynépe / a najstarší písomný doklad poznáme z r. 1488 v tvare Kiralynepy.
V 16. storočí upadol počet obyvateľstva Kráľoviec a za portálneho súpisu z r. 1553 bolo tu už iba 6 port, ktoré patrili vtedy vdove po Imrichovi Ipolthffyovi. Roku 1565 tu bolo 11 poddaných sedliakov a 3 želiari, ktorým písali napr. takéto mená : Markalff, Thorma, Fathan, Marton...
Boli to mená zmiešaného pôvodu, a to slovenského, nemeckého a maďarského a v dedine v tých časoch bolo zaiste zmiešané obyvateľstvo.
Cez 17. a 18. storočie boli Kráľovce ďalej vyľudnené a za súpisu r. 1715 boli tu zapísaní len 3 želiari, ale roku 1720 už aj 4 poddaní sedliaci / coloni /. Od skončenia Rákociho povstania a nato následnej cholery postupne tu pribúdalo nové obyvateľstvo.
Podľa konskripcie cirkví a farárov Abaujskej stolice z r. 1746 ľud tu rozprával dvoma rečami - slovenskou a maďarskou - v rovnakom pomere. Podľa lexikónu z r. 1773 sa tu však už rozprávalo prevažne slovensky a od tých čias dedina vystupuje už ako slovenská.
Do 19. storočia patrila dedina Barkóczyovcom.
Zdroj: kralovce.sk, mestoKosice.sk