Obec Velušovce si rozhodla uctiť príchod Cyrila a Metoda na naše územie umiestnením ich sôch v centre obce. Sochy slávnostne posvätil 2. júla 2011 topoľčiansky dekan, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť misijnej práce vierozvestcov pre Slovensko.
Súsošie vytvoril rezbár a reštaurátor Miroslav Trnovský, ktorý pochádza z dediny Kalameny pri Ružomberku.
Obec si vytvorenie sôch nemohla dovoliť zo svojho rozpočtu, preto sa musel nájsť sponzor, ktorý by projekt zafinancoval. Peniaze na sochy poskytol kňaz, rodák z obce, ktorý pôsobí ako misionár v Kanade.
Sochy sú vyrezané z lipového dreva a každá z nich váži 250 kilogramov. Sú vysoké 2,3 metra, aby v priestranstve pred kostolom vynikli.
a ešte niečo o Cyrilovi a Metodovi :
Veľká Morava (863/864 – 867)
Bratia prišli na Veľkú Moravu roku 863 alebo 864 (podľa tradície 5. júla 863). Na účely misie (podľa ojedinelých názorov už skôr v 50. rokoch v kláštore Polychron) vytvoril Konštantín nové písmo – hlaholiku, grafického systému špeciálne uspôsobeného pre slovanský jazyk. Ďalej spolu s Metodom pred odchodom na Veľkú Moravu aj po ňom zhotovili viacero prekladov a vlastných textov tzv. staroslovienčina (= stará cirkevná slovančina), čiže kultivovaná macedónčina z okolia Solúna, bola zvolená za jazyk, ktorý sa bude počas misie a na preklady používať. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len území dnešného Slovenska. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej literatúry. Okrem toho Konštantín možno priniesol so sebou na Veľkú Moravu symbol byzantského dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku).
Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku 885 mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade Devín. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.
