lavovy prud Monosy
(Monosa, Monosza) Vrchol je v nadmorskej výške 584 m. Monosa (Monica): nápadný dómovitý vrch Monosy sa vypína nad obručnianskou dolinou, ale je viditeľný aj zo širokého okolia. Predstavuje denudovaný troskový kužeľ, pozostávajúci najmä zo sopečných bômb a lávových útržkov, ktoré majú miestami pyrogénnu červenkastú farbu. Z mohutnej sopky sa vylial 4 km dlhý lávový prúd do paleodoliny smerom na severozápad. Uprostred prúdu sa láva pravdepodobne rozliala aj do bočných dolín do oboch strán, následkom čoho sú na tomto mieste v súčasnosti pozorovateľné malé plošinky. Vek lávového prúdu bol stanovený na 4,76 ± 0,4 mil. rokov. Bazaltový prúd v celej hrúbke odkrýva čamovský kameňolom a zároveň predstavuje aj najreprezentatívnejší odkryv lávového prúdu na území Cerovej vrchoviny. V jeho bezprostrednom podloží vystupujú riečne štrky belinských vrstiev a nižšie aj šikmo zvrstvené pieskovce jalovských vrstiev. V bazalte sa prejavuje zvislá hrubostĺpovitá odlučnosť, ktorá je typická pre lávové prúdy. Na niektorých miestach môžeme pozorovať aj horné a dolné stĺporadie, ktoré odzrkadľujú obe plochy chladnutia bazaltu. Mimo kameňolomu sa na oboch stranách lávového prúdu prejavuje stĺpovitá i doskovitá odlučnosť v prirodzených odkryvoch, pričom sú dosky uklonené smerom do masívu. Prezrádza to korytový tvar paleodoliny. Zvlášť efektívne je tento jav pozorovateľný na juhozápadnom svahu prúdu, v oblasti tzv. Belinských skál, kde je doskovitá odlučnosť kombinovaná so stĺpovitou. Lokalita je mimoriadne reprezentatívna z geologického i geomorfologického hľadiska, preto bola vyhlásená za prírodnú pamiatku. Lokalita je chránené vtáčie územie európskeho významu, biotopom kukučky vencovej a tiež ponikleca veľkokvetého. Niektoré tu rastúce huby sú zaradené do Červeného zoznamu ohrozených rastlín Slovenska.
Dalsia cache zo serie v CHKO Cerova vchovina.
