Od stredoveku existovali aj nadácie. Išlo o majetok v podobe kapitálu, nehnutelnosti, naturálií a podobne v správe osoby alebo združenia, použitie ktorého bolo vinkulované na špecifické účely. Nadácie vystupovali pod rozličnými názvami - základina, poručenstvo, fond, fundus, fundatio, stipendium, beneficium... Vznikali z testamentárnych odkazov a darov panovníka, šľachty, meštianstva, spolkov a iných združení alebo spojením majetku viacerých darcov, ktorí ich vyhradzovali na stavbu rozličných dobročinných sociálnych zariadení, v najstaršom období hlavne na vzdelávanie. Základiny dostávali pomenovanie spravidla podľa svojho jediného, prvého alebo najväčšieho zakladateľa.
Ján Pálfi z Červeného Kameňa zriadil 23. 2. 1902 z časti panstva študijnú základinu s centrom v Častej. Správa nadačného veľkostatku sídlila cca. do roku 1915 na hrade, potom prešla do novej budovy, ktorá bola pre účely Školskej študijnej základiny postavená v Častej pri odbočke na hrad. Dodnes stojí, (sídli v nej Obecný úrad Častá) tak ako i busta jej zakladateľa Jána Pálfiho pred ňou.
Základina spravovala pozemky v celkovej výmere 3762,2 ha. Počas existencie Slovenského štátu k nej patrila aj gátrová píla v obci Píla a od r. 1922 aj hotel Belvedere v Prahe, v ktorom bolo zriadené tzv. Štefánikovo kolégium pre slovenských študentov. Určil jej poslanie vyplácať, z výnosov vloženého majetku štipendiá žiakom stredných a vysokých škôl – bezúhonným a snaživým, ktorí nemali finančné prostriedky na štúdium.