Jedného pekného dňa sme sa potulovali mestom a až neskôr sme si uvedomili, akú zaujímavú cestu sme absolvovali. A pritom to vzniklo tak nevinne.
Na každej križovatke sme chíľu postáli a rozhodli sa kam pokračovať. Postupne sme pochodili priľahlú časť mesta a na konci sme zistili, že sme blízko miesta, kde by mohla byť keška.
No nelenili sme a zistili si koordináty. A čo sa nestalo? Rozhodnutia, ktoré sme robili na jednotlivých križovatkách vytvorili kód, ktorý zodpovedal súradniciam miesta, kam sme chceli umiestniť kešku. Aká to náhoda, povie si človek a berie to ako znamenie.
Takže tu je tá naša cesta.
Našu prechádzku sme začali na križovatke Západnej a Gavlovičovej ulice. Prešli sme sa až ku Slovenskej ulici, kde sme zabočili vpravo a pokračovali sme po nej. Prišli sme na najbližšiu križovatku, tam sme chvíľu postáli a rozhodli sa pozrieť našich vierozvestov. Po ich ulici sme prešli ku Poľnej ulici a vybrali sa vľavo. Na naše počudovanie sme už pri Koceľovej ulici mali hodnotu celej časti minút.
To nás ale nezastavilo a ani hlavná ulica v podobe Terézie Vansovej, takže sme pokračovali rovno po Ovocnej. Na najbližšej križovatke sme si ale povedali, že tá hlavná ulica bola celkom zaujímavá, takže sme zabočili na Šafárikovú a po Kuzmányho sme sa vrátili na Terézie Vansovej. Tu sme sa vybrali smer centrum mesta, ale čo čert nechcel, na Hurbanovej ulici bol veľký vietor a uchytil nám čapicu. Tú sme naháňali až na koniec ulice.
Našu cestu po hlavnej ceste sme nechceli vzdať, tak sme sa vrátili na miesto, kde začalo fúkať. Ešte sme sa podivili, že na z tejto križovatky ústia tri rôzne cesty a pokračovali sme v ceste. Pri penzióne sme si všimli ulicu s nám neznámym menom: Jána Sambucussa (slovenský básnik, lekár a polyhistor). Takže bolo jasné, že ju musíme preskúmať. Prešli sme po nej ku nášmu známemu buditeľovi, tak sme zabočili vpravo a poctili ho tým že sme sa prešli na najbližšiu križovatku. A tam sme si uvedomili, že máme súradnicu pre sever.
Ale to nás teda nezastavilo. Skôr rozbehlo. Takže tu je pokračovanie.
Cestu východnej súradnice sme začali na ulici Štefana Cyrila Parráka, ktorý bol vraj kráľom zberateľov. Kým sme sa neprešli po tejto ulici, tak bola táto informácia pre nás neznáma. Prešli sme sa až po križovatku so Študentskou ulicou, kde sme zabočili smerom do mesta a išli až po Komenského. S týmto učiteľom národov sme mali spoločnú cestu iba po Juraja Fándlyho, s ktorým sme sa vybrali na Kalinčiakovu ulicu. Túto ulicu sme opustili hneď na Agátovej ulici. Ani sme na ňu nemuseli vstúpiť, aby sme mali minúty, z východnej časti súradníc.
Po Komenského sme sa vybrali smerom na sever. Pri Štúrovej ulici sme sa spamätali a uvedomili si, že sme na prechádzke už dosť dlho. Tak sme sa otočili na päte a vrátili sa Študentskú. Cez tú sme pokračovali rovno, ale už po ulici s novým názvom. Andreja Hlinku. Na prvej križovatke sme zabočili vpravo ale len na to, aby sme sa na konci znovu otočili a vrátili sa späť na ulicu Andreja Hlinku. Po tej sme sa dostali takmer až do cieľa. Len jedna zákruta vpravo na Ferka Urbánka a príchod ku najbližšej križovatke.
A tam sme zbadali miesto, kam umiestniť kešku.
Ako ste si iste uvedomili príbeh je vymyslený ale čo ste si možno neuvedomili, tak číslice zo súradnic sú kódované samostatne, každá číslica je kódovaná rovnakým počtom znakov a kódovaná sú len minúty, nie aj stupne.
A na overenie môžete použiť checker (je tam aj hint ku hľadaniu)
And it's started so innocent.
At each intersection, we stayed for a while and then decided which way to continue. Gradually we walk around adjacent part of the city and in the end we found out that we are close to where we can place a cache.
So we stood up and check for the coordinates. And what happened? The decisions that we have made on every intersection create code that corresponds to the coordinates of place, where we wanted to place a cache. What a coincidence, says a man and take it as a sign.
So here it is our way.
We started our walk at the intersection of Západná and Gavlovičova. We walked up the street to Slovenská ulica, where we turned onto the right and continue on it. We came to the next intersection, there we stayed for a moment and decided to see our missionaries (Cyril and Method). Using this street we went to Poľná and chose to go to the left. To our surprise, we already had value of whole minutes passing Koceľová street.
That did not stop us nor a main street or in the form of Terézie Vansovej, so we went straight on Ovocná. On the next crossroad we realized, that the main street was quite interesting, so we turned onto a Šafariková and then using Kuzmányho we returned to Terézie Vansovej. Here we have chosen the direction to the city center, but what happened? Big wind took out cap right away to end of Hurbanova street. We chased it to the end of this street.
We did not want to give up our way along the main road , so we went back to place, where wind started to blow. We were little curious, that thera are three different roads on this crossroad and then we continued our journey. By the pension we noticed the street name unknown to us: Jána Sambucussa (Slovak poet, physician and polymath). So it was clear that we must explore it. We went up to our famous revivalist, so we turned to the right and we honor him by that we walked to the closest intersection. And there we realized that we coordinate the north.
But that did not stop us thus. So here is the continuation.
We started the east coordinates way by the streeet Štefana Cyrila Parráka, who was said to be the king of collectors. While we have not passed along the street, the information was unknown to us. We went up to the intersection with the Študentská, where we turned towards the city and went till the street Komenského. We had the same way with this teacher of the Nations just till Juraja Fándlyho, who joins us to go to Kalinčiakova street. We have left this avenue right at Agátová Street. Even we do not have to enter it in order to have minutes of eastern coordinates.
Using Komenského street we went right to the north. By Štúrova Street we realized that we have our walk long enough. So we turned on our heel and returned to Študentská street. Over here, we went straight, but on the street with a new name: Andreja Hlinku. At the first intersection, we turned onto the right but only to the end, where we turned back and went back to the street Andreja Hlinku. After that we got almost to the end. Just one turn right on Ferka Urbánka and go to the next intersection.
And there we saw the place where to put the cache.
As you are certainly aware that the story is fictional, but what you may not realize, the number of coordinates are encoded separately, each digit is coded by the same number of characters and there are only minutes encoded, not a degrees.
A verification of the checker can be used (there is also a hint to look for)
